Mojcasopis.sk

Zamilovanosť v zrelom veku zaskočí všetkých. Nielen okolie, ale aj samotných zaľúbencov.

Keď povieme zaľúbenci, zvyčajne si predstavíme párik okolo dvadsiatky, ako sa držia za ruky a utekajú po lúke.

Voči láske však nie sú imúnni ani ľudia v zrelom či dokonca v seniorskom veku. Príbehy z domovov dôchodcov či penziónov, keď sa dvaja našli aj po sedemdesiatke, vôbec nie sú neobvyklé.

Bojím sa reakcie detí
„Moji rodičia nežili spolu dobre a pre otcov alkoholizmus sa neskôr rozviedli. Keď sme boli so sestrou v puberte, mama si našla priateľa, a to nás veľmi nepríjemne zaskočilo. Robili sme jej scény, že ako je to možné, že ona, taká stará, sa vláči s nejakým chlapom? Hanbili sme sa za ňu, a keď sa na to pozriem spätne, hanbím sa za to ja. Mama mala iba tridsaťšesť rokov a plné právo zariadiť si život podľa seba, dnes si ženy v takomto veku ešte len zakladajú rodiny,“ hovorí Alica, ktorej mama zostala potom dlhé roky sama.  „My sme si založili rodiny, odsťahovali sa z malého mesta a mama žila len pre nás a naše deti. Ale partner jej dodnes chýba, na staré kolená by bolo fajn, keby bola s niekým, kto je na tomto svete len pre ňu.“ Alica však musela riešiť aj svoju súkromnú situáciu. Vydatá matka dvoch detí sa zaľúbila do iného partnera. Ich mimomanželský vzťah trvá už dva roky a Alicin partner nalieha na rozvod. Alica kladie na misku váh stabilnú rodinu, spokojné deti aj manželstvo bez lásky a sexu a na druhú partnera, ktorý jej vyhovuje zo všetkých stránok.  „Bojím sa, že skončím ako moja mama. Deti za chvíľu odídu z domu a my si s mužom už dlho nemáme čo povedať, náš vzťah je už len taký zvyk. Hádam len mám právo byť ešte v nejakom vzťahu šťastná?“ pýta sa a zároveň priznáva istú zbabelosť.  „Keď od rodiny odíde muž v strednom veku, okolie to akceptuje, ale žena? Najmä keď ju muž nebije ani nepije, ekonomicky zabezpečuje rodinu, tak okolie sa často pýta, čo by vlastne chcela. Odpoveď, že lásku, neakceptuje. Bojím sa aj reakcie svojich detí. Aj mama bude asi zaskočená mojou životnou situáciou.“

Názor obdorníčky
Psychologička Vlasta Mináriková:
„Alica by si mala všetko dopredu zvážiť a od nového vzťahu očakávať reálne veci. Netreba však ihneď povedať, že má už nového partnera. Najprv treba jasne manželovi definovať, čo viedlo k rozpadu ich vzťahu a primerane veku to treba povedať aj deťom. Potom by som navrhla oddelené bývanie od manžela a až následný krok by bola žiadosť o rozvod a predstavenie nového partnera. Inak by bol v očiach jej detí vždy ten, kto im rozbil rodinu.“


Mám myslieť iba na smrť?
Aj tri deti dôchodkyne Vlasty boli už roky zvyknuté, že mama žije sama a pomáha im s deťmi. Pri prechádzkach so psom sa však zoznámila s Petrom, ktorý je tiež už na dôchodku, ale mladší od  Vlasty o sedem rokov. Peter ešte pracuje a s Vlastou si plánujú najmä akcie na víkendy. Keď babička už mesiac nemala čas na rodiny svojich detí, bola podozrivá a vnučka začala pátrať. Objavila babičkinu lásku.  „Reakcie neboli pozitívne, najmä keď zistili, že partner je mladší muž a ja už nebudem mať toľko času na stráženie detí a pomoc v podobe varenia. Najstaršia dcéra sa začala báť aj o dedičstvo, vraj keď sa zoberieme, bude po mne dediť aj Peter. Bola som z toho veľmi nepríjemne prekvapená. To už žena blížiaca sa k sedemdesiatke má len myslieť na smrť a chodiť sa prechádzať po cintoríne? Odkedy mám Petra, teším sa na každý jeho telefonát, na každú spoločnú prechádzku. A už obaja vieme, že nám to nestačí, že chceme aj spolu bývať. Deti sa s tým musia zmieriť, ale najmä staršie vnúčatá sú voči mne prajné. Vnučka sa ma raz iba tak opýtala, či ma ešte baví sex. No nie je to každodenná potreba, mňa baví najmä láska,“ so smiechom hovorí a keď porovnáva tento vzťah s tridsaťročným manželstvom, ktoré prežila s nebohým manželom, hovorí, že je to iné:  „Je to odlišné už len preto, že obaja máme dospelé deti a nejdeme zakladať rodinu. Máme vyriešené aj majetkové pomery a ja ani nechodím do roboty. Pribudli zasa choroby, spomalili sme sa. A nie som už taká bojovná ako za mlada. Teraz sa tešíme, že sme spolu, a žiadne prieky si nerobíme. Iba jedno sa nezmenilo: keď má prísť Peter, parádim sa, každé ráno si robím účes, začala som si lakovať nechty. Rovnako ako keď pred päťdesiatimi rokmi začal za mnou chodiť nebohý muž,“ smeje sa.

Názor obdorníčky
Psychologička Vlasta Mináriková:
„V mladom veku nás aj hormóny nútia hľadať si partnera, ale v zrelom veku hľadáme najmä lásku, nehu a porozumenie. Už presne vieme, čo od vzťahu očakávame, a dokážeme potlačiť aj svoje negatívne reakcie. Zamilovanosť býva menej častá, ale keď sa dvaja nájdu, býva to zvyčajne veľmi pevný zväzok. Dôchodcovia sa boja odsúdenia detí, ale treba si uvedomiť, že dospelé deti žijú svojím životom a nemajú právo starať sa rodičom do intímneho života. Najmä na dedinách je staršia žena vystavená rozličným ohováraniam a posmeškom, ale na to naozaj nemusí brať ohľad. Horší je Alicin prípad. Manželstvo sa berie ako inštitúcia na zabezpečenie výchovy potomstva a na lásku a porozumenie sa berie menší ohľad. Ale aj tento pohľad sa už mení, veď u nás sa rozpadáva každé tretie manželstvo a veľa manželstiev najmä po dvadsiatich piatich rokoch, keď prichádza kríza a syndróm prázdneho hniezda. Dnes aj päťdesiatnici od života ešte veľa očakávajú, a to aj v súkromnej oblasti.“