Mojcasopis.sk

Slávny tenorista Luciano Pavarotti nikdy nevyšiel na pódium bez toho, aby nemal vo vrecku saka zahnutý klinec. Nosil ho tam pre šťastie.

Svetoznámy švédsky filmový režisér Ingmar Bergman mal zaužívaný rituál: v prvý deň nakrúcania si obliekol dve rozdielne ponožky, aby mal film úspech. V kanadskej NHL sa zasa v play-off hokejisti neholia, aby sa dostali do finále a vyhrali Stanley Cup.

Milé rituály a úchylky
Každý z nás má zaužívané rozličné rituály a poniektorí aj milé úchylky, ktoré sa tolerujú.  „Neexistuje ráno bez kávy, to je rituál, a zapnutie kávovaru je prvá vec, ktorú urobím po prebudení. Keď sa preberiem, vždy zavolám rodičom, aby som sa uistila, že je všetko v poriadku. Keď odchádzam z bytu, tak hopkám iba po každom druhom schode, a na chodníku nikdy nestúpim na puklinu. Myslím, že by mi to neprinieslo šťastie, ale v podstate ani neviem, prečo to tak robím,“ zdôveruje sa Alena. Každý z nás má svoje rituály a drobné úchylky, ktoré mu pomáhajú prežiť. Nemôžete predsa každé ráno rozmýšľať, ako originálne prežiť začiatok nového dňa. Psychológovia dokonca radia, že svoje malé úchylky si má každý človek pestovať. Marián napríklad dvíha telefón iba po treťom zvonení, vtedy má pocit, že sa nedozvie zlé správy. A keď došoféruje a zaparkuje, vždy auto  „potľapká“ po volante, aby ho aj nabudúce spoľahlivo doviezlo. Andrea zasa číta iba nové knihy:  „Keď si kúpim novú knihu a niekto mi ju zoberie a prečíta, tak ja ju už nemôžem čítať. Zdá sa mi poškvrnená, a tak si idem kúpiť druhú. Podobne aj časopisy. Nikdy by som nečítala noviny a magazíny v čakárňach lekárov alebo u kaderníčky. Preto som ani nechodila do knižnice. Myslím si, že je to úchylka, ale znesiteľná, nové knihy ma finančne nezruinujú, kupujem jednu-dve mesačne a k tomu každý týždeň dva časopisy. Rodina vie, že ich najprv prečítam ja, potom oni.“ Drobným rituálom a čudáctvam sa nevyhnú ani slávni ľudia. Karel Gott napríklad v deň koncertu nikdy neje a nič neochutná ani na rautoch a večierkoch, aby ho fotografi nenasnímali s plnými ústami. Vždy dáva drobné žobrákom, aj keby si mal ísť peniaze rozmeniť. Dáva im ich z poverčivosti, ako sám vraví, čo keby sa to raz zvrtlo... Režiséra Jozefa Bednárika by ste asi nestretli bez jeho povestného šálu, Jitka Zelenková pre štíhlu líniu urobila naozaj maximum: už takmer tridsať rokov vraj neochutnala zmrzlinu, hoci ju má veľmi rada. Podobne Helena Vondráčková – tá sa údajne k žiadnemu jedlu po piatej poobede vôbec nepriblíži. Tieto rituály by im mohli mnohé ženy len závidieť.

Vyhľadajte odborníka
„Každý deň prejdem po celom dome a skontrolujem, či máme pozatvárané všetky okná, dvere, vypnutú elektrinu, plyn a zamkýnam trikrát do jednej strany a dvakrát naspäť. Vtedy mám pocit, že náš dom je v bezpečí,“ hovorí tridsaťročná účtovníčka Jana a policajti i hasiči by ju za tento prístup k vlastnému majetku mohli len pochváliť. Lenže pani Jana má čoraz častejšie pocit, že neskontrolovala úplne všetko, že niektorú z izieb vynechala, a tak sa vracia a kontroluje znova a znova. Niekedy trvá až jeden a pol hodiny, kým sa dostane z domu. Nedávno zostal jej manžel práceneschopný a nemohol uveriť vlastným očiam: jeho manželka behala ako posadnutá po izbách, potom utekala do garáže, sadla do auta, vycúvala z garáže, vrátila sa naspäť a opäť všetko kontrolovala. Keď ju uistil, že on je doma a všetko ešte raz skontroluje, konečne odišla do práce. A z práce mu vyvolávala, že asi zabudla zavrieť okno v špajze. Manžel nelenil a hneď na druhý deň objednal svoju ženu k psychiatrovi, ktorý jej diagnostikoval obsedantne-kompulzívnu poruchu (OCD), ktorá nie je v populácii vôbec ojedinelá. Vo svete ňou trpí okolo
100 miliónov ľudí, udáva sa výskyt u 3 % populácie. Takmer každý z nás niekedy zažíva vnucujúce sa myšlienky, ktoré sa stereotypne opakujú, aby zamedzili predpokladanej katastrofe a ktoré sú neodlíšiteľné od obsesií. Určite si aj vy celkom bežne odpľujete, keď vám prebehne čierna mačka cez cestu, podskočíte, keď uvidíte mníšku, alebo sa okamžite chytíte za gombík, ak zazriete kominára. Na rozdiel od ľudí, ktorí trpia OCD, im však neprikladáte žiadny veľký význam a nezaberajú vám veľa času.

POMÔŽU ANTIDEPRESÍVA
Hovorí MUDr. Dana Šedivá, primárka psychiatrického oddelenia Trnavskej nemocnice:
„Obsesie a kompulzie v miernej forme máme takmer všetci, odbornú pomoc treba vyhľadať, ak narúšajú normálne fungovanie v bežnom živote. Môže ísť o vtieravé myšlienky a pochybnosti zamerané na isté úkony (napríklad vypnutie elektriny, plynu, uzamknutie dverí, umývanie rúk) alebo i o nepríjemné obsahy nezlučiteľné s osobným presvedčením (nutkanie niekomu ublížiť, myšlienky nezlučiteľné s náboženským presvedčením). Postihnutý má na poruchu reálny pohľad, no nevyhovenie vnucujúcim myšlienkam vystupňuje úzkosť, strach či pocity viny. Vtieravé myšlienky sa nedajú vôľou ovládať a kontrolovať, tým stupňujú bezmocnosť a bezradnosť postihnutého. Je nutné odlišovať ich od prostej poverčivosti alebo perfekcionizmu. Obsedantné myšlienky sa môžu vyskytovať ako symptóm pri hlbších duševných poruchách, napríklad schizofrénii. Diagnostika a liečba patria do rúk psychiatra, pomáha psychoterapia a antidepresíva."