Mojcasopis.sk

Priemerný mladý Slovák sa s prvým sexuálnym stykom pasuje v 17,8 roka života. Svetový priemer je 17,3 roka. Takéto čísla uvádzajú štatistiky. To už je kvázi dospelosť. No ak by to mala byť naozaj realita, neexistovali by videá v mobile zachytávajúce sex na lavici základnej školy.

Štatistické zbieranie údajov v oblasti sexu pre svoj osobný charakter zrejme nikdy presne neurčí skutočný stav. Ten určite oveľa skôr zistia rodičia, prípadne učitelia. Aj v tomto prípade štatistika zjemňuje zarážajúci extrém. Tým však nie je fakt, že napriek dobe odrážajúcej obrovský sexuálny podtext je stále dosť Slovákov, ktorí si na svoj prvý sexuálny zážitok počkajú do dvadsiatky či dvadsaťpäťky. Práve naopak. Extrémnosť spočíva v sexuálnom laškovaní školopovinných detí, ktoré vekom ani zďaleka neprekročili ochranu zákonom.

Mladí berú sexuálny styk ako niečo, čo je logickým vyústením toho, že s niekým chodia a sú zaľúbení. Sex je teda niečo, čo sa jednoducho patrí urobiť, aby jednak dokázali svoju lásku, ale aby aj v nejakom smere nevytŕčali z radu mladíckej normálnosti a diktátu doby. Začiatky nie sú až také rozpačité ako kedysi, mládež v dôsledku akéhosi výstražného prsta - menom neželané tehotenstvo - dáva prednosť najskôr „neškodnému“ orálnemu sexu, pri ktorom naberajú aké-také sexuálne sebavedomie a osmeľujú sa k absolvovaniu vyššieho levelu – pohlavnému styku. Popri orálnom sexe je v súčasnosti čoraz obľúbenejšia praktika análneho sexu, ako ďalšia z alternatív naberania sexuálnych skúseností pre začiatočníkov.

Ako spoločenská aktivita
Problémom nie je ani tak skorá sexuálna aktivita, ale skôr promiskuita, ktorá je často logickým dôsledkom skorého aktívneho sexuálneho života. Kým priemerný Slovák má podľa štatistiky vo svojom živote 5 až 6 sexuálnych partnerov, súčasná mladá generácia stihne takýto počet sexuálnych partnerov dosiahnuť ešte pred dvadsiatym rokom života. Tento problém spôsobuje skutočnosť, že sex sa vo svojej posvätnosti prestal viazať na monogamný vzťah medzi chlapcom a dievčaťom, z erotiky sa stalo niečo pripomínajúce spoločenskú aktivitu. Stále platí, že viac sexuálnych partnerov vo svojom živote vystriedajú muži ako ženy, aj keď práve dievčatá so sexuálnou aktivitou začínajú skôr. Mladí ľudia majú o sexe oveľa viac informácií, ako sú schopní si ich rodičia, nehovoriac už vôbec o starých rodičoch, čo i len predstaviť. Dávajú zelenú praktikám, pri ktorých sa o generáciu skôr narodení červenajú a klopia oči. Problém teda nie je ani tak v neinformovanosti mládeže, ako v preorientovaní tradičných hodnôt na tie, ktoré dominujú v kolektíve. Ten je totiž často obľúbenejším a vyhľadávanejším prostredím ako to, ktoré (ne)ponúka teplo rodinného krbu. Aj preto je rozhodnutie začať so sexuálnym životom viac o túžbe nebyť outsiderom medzi priateľmi a v partii, ako o potrebe nadobudnúť prvotné skúsenosti v oblasti zahalenej rúškom tajomnosti, pritom na jednej strane v živote prirodzenej, ale na druhej príliš lákavej.

Za čo môžu dospeláci
Deti prakticky už dnes nemajú žiadne tabu. Filmy s hviezdičkou nabrali na frekvencii vysielania, akurát sú označované už bez povestnej hviezdičky a detsky najsťahovanejšie internetové videá už nie sú ani tak videoklipy, ale viac či menej ľahšie porná. Ich sexuálna aktivita a túžba po telesnej rozkoši, o ktorej počúvajú z každej strany, je logickým dôsledkom hrnutia sa do dospeláckych zážitkov aj v nižšom veku. Skoršia pohlavná vyspelosť je spôsobená a priamo úmerná psychickej vyspelosti súčasnej mladej generácie. Skúste sa len tak s otvorenými očami prejsť po ulici a zistíte, že nerozoznáte dievčatá vo veku od trinásť do dvadsať rokov. Pomaly majú aj rovnaký prehľad v teoretickom ponímaní sexuálneho života, v tom sa takpovediac doháňajú. Aj to je jedným z dôvodov, prečo sexuológovia odporúčajú znížiť zákonom stanovenú vekovú hranicu, odkedy sa sex povoľuje, i keď vieme, že v praxi tento formálny zákaz nemá absolútne žiaden význam. Zákonom sa zvedavosť tohto druhu a chuť na sex naozaj nedá zastaviť. Darmo sa staršia generácia pohoršuje nad odviazaným a promiskuitným správaním dnešnej mládeže, psychológovia nekategorizujú mladých ako horších, či lepších, ale jednoducho ich vidia ako iných. A to najmä preto, že iná je doba, iné sú vzťahy v rodine, iné sú požiadavky kladené na deti či mladých. Či sa nám to páči alebo nie, sami chceme, aby deti v určitých smeroch dospievali skôr, nároky na ne sa neustále stupňujú, či už v oblasti vzdelávania, či zodpovednosti samých za seba.