Mojcasopis.sk

Nedávno otvorené pražské Múzeum sexu vyráža dych. Nie pre tie najrôznejšie sexuálne pomôcky vystavované v pavilóne zobrazujúcom hračky pre dospelých tretieho tisícročia, ale pre exponáty pochádzajúce zo stredoveku, ktoré svojím zjavom pripomínajú skôr mučiace nástroje ako telu lahodiace pomôcky.

Pri pohľade na ne zrazu začnete (právom) pochybovať o prudérnosti a pohoršovaní sa, ktoré sú blízke najmä staršej generácii. No jedno je isté. Sex a jeho najrôznejšie podoby nevymyslela súčasná mládež z nudy a posteľového stereotypu. Boli tu vždy, len sa o nich nehovorilo a chodilo sa po ne k ženám živiacim sa najstarším remeslom. Ani erotické obrázky a fotografie nie sú len výsledkom dopytu dnešnej mládeže. Najstaršie porno pochádza zo starovekého Egypta. Papyrusové zvitky nezachytávajú erotiku ako nevyhnutnosť na oplodnenie, ale ako čistý pôžitok z telesna. Ide o dobu, keď sa erotickými polohami a falickými symbolmi zdobili nádoby, čaše a dokonca aj pohrebné urny. Verejné sexuálne utlmenie sa rozmohlo po zániku starovekých štátov, stredovek sa niesol v naoko prudérnom štýle. Myšlienka na výsostne panovnícke právo prvej noci spôsobí zimomriavky nechutnosti nejednej dnešnej modernej žene. Potláčanie akejkoľvek mimomanželskej erotiky mali na svedomí cirkevné a neskôr aj svetské zákony. No ako to už býva, zapovedaného chleba najväčší krajec a nevestince praskali vo švíkoch. Horlivo, aj keď potajme, sa pracovalo na zdokonaľovaní kondómov. Tie mali uchrániť hlavne pred nepríjemnými chorobami, ktorými trpela najmä bohémsky žijúca vyššia spoločnosť. Tá brala do postele čo prišlo, bez ohľadu na to, či ide, alebo nejde o príbuzného. Hoci o prvých antikoncepčných pomôckach hlásala už Kámasútra, ich vývoj sa dlho nepohol. Cassanova podobne ako indickí  „priekopníci” sexu používal na ochranu črevá a močové mechúre z dobytka. S vynaliezavosťou a odvahou pár jedincov vznikali ruka v ruke aj nové sexuálne praktiky, ktoré sa len veľmi sporadicky zaraďovali do zoznamu bežných domácich sexuálnych radovánok. Dnes si však už bez orálneho sexu, masturbácie či erotických pomôcok nevie mnoho ľudí predstaviť svoj partnerský sexuálny život.

Sex prostredníctvom osvety
Avšak porovnávať zvrátené chúťky, ktorými sa preslávil okrem iného aj markíz de Sadde, a posteľné aktivity Slovákov bičovaných na panskom je, samozrejme, nemožné. Sexuálny život našich predkov sa vo veľkej miere zužoval na čisto manželské obdobie. Silný katolicizmus a strach pred Božími zákonmi, puritánske predsudky prenášané najmä z matiek na dcéry urobili svoje a majú svoju dohru ešte aj v súčasnosti. Sexuálna výchova v slovenských domácnostiach má stále medzery a pravidelne sa prehliada a ponecháva na samovyriešenie. V rodinách sa úplne ignoroval fakt existencie pohlavného života s výnimkou svadobnej noci. O sexe a erotike nemali naši predkovia prakticky žiadne informácie. Knihy o  „hanbatých veciach” nepísali, príspevkov o sexe v dobových časopisoch bolo menej ako šafranu. Keď sa konečne nejaké objavili, prevažne boli súčasťou mravnostných rubrík, ktoré sa pokúšali z dedinských dievčat vyčarovať dámy, ak to bolo aspoň trochu možné. A tak sa dedinčanky spolu s meštiačkami dozvedali, že správna žena musí cítiť k sexu a odhaľovaniu priam odpor, pretože len vtedy je súcou manželkou. Články prinášali podrobné rady, ako znižovať sexuálny apetít u manželov, ako znepríjemňovať a znechucovať sexuálny pôžitok a ako partnera zbytočne nedráždiť, aby náhodou žena nemusela pred spánkom a večernou modlitbou ešte pretrpieť pohlavný akt. Potláčanie prirodzenej sexuality prezentované v článkoch časopisov poľavilo okolo tridsiatych rokov minulého storočia, keď opäť najmä ženské osvetové periodiká postupne prichádzali s témami erotiky naďalej skloňovanej výlučne v kontexte manželstva. Vplyvom silného pôsobenia náboženstva by sa každá iná zmienka o tejto háklivej téme zmenila na odsúdeniahodnú a vymykajúcu sa zo slušnej výchovy a z dobrých mravov. Po skončení druhej svetovej vojny sa čitateľky stretávali s názormi, že ľudská sexualita je zdravá a netreba si pred ňou zakrývať oči, práve naopak, treba o nej rozprávať aj pred deťmi, kde sa už teda dá hovoriť o počiatku lobovania za sexuálnu výchovu v rodinách. Pred pohlavnými chorobami, gynekologickými problémami či erektilnou disfunkciou sa naďalej zatvárali oči a na Slovensku sa o nich otvorene začalo hovoriť až v dobe, keď americká mládež na Woodstocku rozpútala láskou k blížnemu najväčšiu sexuálnu revolúciu v dejinách. Tá postupne prenikala aj k nám a hlavne mladí sa pred ňou nevedeli ubrániť. Apropo, to je aj doba, keď nastal rozkvet francúzskych bozkov, dovtedy výlučne skrytých pod perinou v manželskej spálni. Kým v Československu sa aj filmy obsahujúce takzvané bozky na sucho označovali veľavravnou a pritom nič neznamenajúcou hviezdičkou, Západ nakrúcal (ne)vydarené erotické filmy, ktoré sa stretávali s nevídaným úspechom. Ženy uchvátené erotikou a faktom, že existuje niečo ako orgazmus, boli inšpirované natoľko, že podľa hlavných hrdiniek erotických filmov pomenovávali svoje dcéry.

Strata panenstva
O tom, ako prišla dievčina o vienok zelený, sa naspievalo v ľudových piesňach až-až. Je zaujímavé, ako  „neslušné“ témy dominovali textu nejednej ľudovej piesne, ktorá bola často jedinou informáciou pre deti a mládež o tom, že v komôrke šuhaj s mladuchou rozhodne nepreberajú šošovicu, ale venujú sa oveľa príťažlivejšej zábavke, samozrejme, poza chrbát rodičov. Ak panuje dogma, že v minulosti prichádzali mladé dievčatá o panenstvo neskôr ako dnes, je to nanajvýš mylná informácia. Vek bol v mnohých prípadoch ešte nižší, jediný rozdiel bol v sviatosti manželstva, ktorú ešte v polovici minulého storočia pravidelne uzatvárali trinásť- aj štrnásťročné dievčatá s ušľachtilým cieľom rodičov spočívajúcom najmä v spájaní majetkov. Bez ohľadu na vek svadobná noc ich neminula a všetkým svadobným hosťom, až na nevestu, bolo jedno, že  „láska“ jej života má napríklad čerstvo po štyridsiatke a ju čaká prudko nevkusný zážitok, ktorý si, ako jej matka radila, musela len pretrpieť. Celú situáciu zároveň komplikovali svadobné zvyky a rituály, napríklad  oblievanie nevestinho prirodzenia studenou vodou, aby bola počas svadobnej noci plodná. Na Slovensku sa v niektorých regiónoch dlho držal podivný zvyk kontrolovania poctivosti mladej nevesty. Nešlo o takpovediac technickú, ale dôkazovú kontrolu. Jednoducho povedané, ak svokra ráno nenašla na posteľnej plachte po svadobnej noci krv, mala právo nevestu vyhnať a vyhlásiť ju za nevernicu, ktorá sa stihla  „prespať“ pred svadbou. A nejedno dievča veru tento osud postihol. Nuž, skúste si položiť znova otázku, či je práve táto doba až taká zvrátená...