Mojcasopis.sk

Bisexualita sa vám môže zdať smiešna, zvrátená, nemusíte sa s ňou vnútorne stotožniť a pokojne pred ňou zatvárať oči. No jedno je isté: medzi mladými ľuďmi je to novodobý trend, posledný výkrik módy, či sa vám to páči, alebo nie.

Pamätáte sa ešte na francúzsky bozk Madonny a o generáciu mladšej Britney Spears, ktorý si pred pár rokmi uštedrili v rámci odovzdávania hudobných cien MTV Music Awards pred očami miliónov divákov? Bol to výborný a finančne nenáročný trik, ako jemnou bisexualitou stiahnuť nielen mediálnu pozornosť na svoju stranu.

Avšak bisexualita nie je len marketingový ťah menej či viac žiariacich hviezd šoubiznisu alebo vrtoch zbohatlíkov, ktorí nevedia, čo robiť od dobroty, a tak sa oddávajú sexuálnym radovánkam s oboma pohlaviami. Dokazujú to aj prieskumy amerických sexuológov a psychológov, ktorí tvrdia, že sexuálnu skúsenosť s rovnakým pohlavím má štvrtina mužov a tretina žien od 25 do 40 rokov. Najviac ľudí sa k bisexualite hlási medzi Američanmi a západnými Európanmi. Stačí však navštíviť slovenské anonymné diskusné fóra či internetové zoznamky a zistíte, že aj medzi mladými Slovákmi je bisexuálov požehnane. V otázke bisexuality sa sexuológovia rozchádzajú. Niektorí ju považujú za takzvané tretie pohlavie, iní za mýtus alebo vnútorný strach homosexuálov z priznania si vlastnej orientácie. Kde je vlastne pravda? Pojem bisexualita použil prvýkrát známy psychiater Siegmund Freud na začiatku 20. storočia. Podľa neho sa každý človek rodí ako bisexuálne stvorenie, ide teda o akési prechodné vývojové štádium. Freud tvrdil, že človek sa až neskôr sám na základe poznania a túžby rozhodne, k akému pohlaviu bude inklinovať. Samozrejme, bisexualita, alebo ak chcete telesná príťažlivosť oboch pohlaví, tu nie je od čias Freuda. Už v dobách starovekého Grécka a Ríma ju brali ako úplne normálnu vec. Panovníci vyzdvihovali telesnú krásu, rozveseľovali ich nielen milenky, ale aj milenci. A kto ich nemal, nebol  „v poriadku“.

Zadné vrátka – keby niečo...
Psychológovia tvrdia, že sexuálna orientácia je zakódovaná v ľudskej mysli od narodenia. Už deti v predškolskom veku si začínajú uvedomovať, ktoré pohlavie ich viac priťahuje. Definitívne sa to zvykne ukázať v puberte, keď hormóny dostanú zelenú a nastáva čas, keď nejeden pubertiak zažíva prvé skúsenosti s rovnakým aj opačným pohlavím, čo, samozrejme, nemusí byť pravidlo. Niektorí psychológovia vidia v bisexualite isté zadné dvierka. Vtedy ľudia spoznávajú homosexuálne vzťahy, no ak by to nevyšlo, chcú mať v zásobe aj iný variant alebo alibi – staré dobré hetero. Andy Warhol kedysi povedal, že bisexualita je jednoduchá metóda, ktorou sa dajú dvojnásobne zvýšiť šance na strávenie príjemného večera. Nuž, ľudia považujúci sa za bisexuálov by mu zrejme dali za pravdu. Napriek tomu veľká skupina odborníkov popiera existenciu bisexuality a s opatrnosťou radšej skloňuje termín bisexuálne správanie, ktoré je dôsledkom túžby a zvedavosti mať aj trochu iné sexuálne zážitky.  „Bisexualita je určitý trend, ktorý sa rozvinul najmä za posledných desať rokov. Civilizovaná spoločnosť homosexualitu, a teda aj bisexualitu prijíma bez negatívnych emócií,“ vysvetľuje rozkvet bisexuality sexuológ Radim Uzel, ktorý bisexualitu nechápe ako orientáciu, ale iba ako prejav správania.  „Orientácia zahŕňa aj city, nejde len o sex. Človek nemôže skutočne milovať aj muža, aj ženu. Vyspať sa môžete s hocikým, ale lásku môže pociťovať len rovnaké alebo opačné pohlavie.“

Idem s tým, kto je poruke
Bisexualita je rozšírenejšia, ako si myslíte. Objatia prechádzajúce cez hranice kamarátstva, hladenie, držanie sa za ruky, bozkávanie... Skúste sa niekedy len tak prejsť a uvidíte kopu stredoškolákov, no prevažne stredoškoláčky, ktoré nevedia oči spustiť zo svojich kamarátok. Je zaujímavé pozorovať, ako sa kedysi všeobecné tabu mení na výkrik módy s jediným cieľom: využiť ponuku doby, poznamenanej viac či menej sexuálnou neviazanosťou, s cieľom nazbierať čo najviac skúseností. Čoraz viac ľudí považuje samých seba za bisexuálov a bez problémov kombinuje pohlavný styk raz s mužom, raz so ženou, jednoducho s tým, kto je práve poruke.

Čo na to homosexuáli?
Ešte zaujímavejšie je sledovať, ako spoločnosť považuje bisexualitu za prijateľnejšiu u žien ako u mužov a možno aj preto ženy mávajú sexuálny úlet tohto charakteru častejšie ako muži. Tí po sexuálnej skúsenosti s rovnakým pohlavím tajne túžia, no boja sa to priznať, aby si o nich okolie náhodou nepomyslelo, že sú gayovia. Ich bisexualita sa v spoločnosti vysvetľuje ťažšie ako ženská. Ak aj zverejnia svoje chúťky, tak najskôr anonymne alebo o to požiadajú kamaráta homosexuála, ktorý ich nevysmeje s otázkou: Ty si z Teplíc? Ženy v tomto prípade s otvorenosťou problém nemajú. Stačí sa pozrieť do diskoklubov, kde sa to naoko lesbickými párikmi len tak hemží. Podľa prieskumov každá tretia žena je o takýto zážitok bohatšia. Zaujímavý pohľad na bisexuálov majú homosexuáli. Väčšina z nich sa zhoduje na tom, že bisexuáli sú ľudia, ktorí sa z nejakých dôvodov hanbia priznať svoju pravú orientáciu, preto po-dľa nich žijú v sebaklame a nemôžu mať plnohodnotný vzťah. Skrytá homosexualita takému človeku podľa nich môže len ublížiť, lebo mu bráni vo vychutnávaní života a v šťastí, aké nachádzajú oni pri svojich milovaných partneroch. Preto sa v mnohých prípadoch stáva, že skrytí homosexuáli žijú v partnerských zväzkoch, manželstvách, sú vynikajúcimi rodičmi, no svoje sexuálne chúťky si chodia uspokojiť inde. Niečo podobné pravidelne zažíva Martina z Bratislavy:  „Môj manžel sám seba považuje za bisexuála, samozrejme, nie nahlas pred ľuďmi, ale iba v našej spálni. Vždy som sa bála, že jedného škaredého dňa ma bude podvádzať s mladšou a krajšou, ako som ja, no že ma bude podvádzať s chlapom, to by sa mi nebolo zdalo ani v najhoršom sne. Odmietla som sa s tým zmieriť, v tej chvíli sa skončil náš sexuálny život. Kvôli deťom sa s ním nechcem rozviesť, krivdila by som mu, keby som tvrdila, že je zlý otec. Preto spíme vedľa seba, obaja máme svojich mužských milencov, hoci on má možno aj milenku.“

Názor odborníka
Sexuológ Radim Uzel
„Za celú svoju prax som sa nestretol s človekom, ktorý by skutočne spĺňal kritériá bisexuality. Bisexualita je mýtus, občasné lovenie vo vodách pohlavia, ktoré nie je vlastné mojej prirodzenosti a je spôsobené buď  tlakom situácie, nerozhodnosťou, alebo experimentom zo zvedavosti. Bisexuáli sú často homosexuáli, ktorí sa nezmierili so svojou orientáciou a často podliehajú tlaku svojho okolia. Jeden mladý muž sa mi nedávno zdôveril s tým, že je spokojný so svojou bisexuálnou orientáciou. Je to vraj diagnóza, ktorú mu potvrdilI aj jeho rodičia lekári. Vidím to tak, že tí sa ťažko zmierujú so skutočnosťou, že ich syn je homosexuál, a pokiaľ sa mu podarí mať pohlavný styk so ženou, majú z toho radosť a neuvedomujú si, že touto diagnózou môžu synovi len ublížiť. Čo keď sa napríklad ožení alebo bude mať deti a nakoniec aj tak utečie za hlasom svojho srdca? Manželke a deťom neostane po bisexuálovi nič, len plač.“