Afrodiziaká sa využívajú na zvýšenie pohlavnej sily a aktivity. V minulosti ich ľudia považovali za zázračné látky, ktoré milencom pomohli spoznať taje nových sexuálnych pôžitkov a rozkoší.
Ľudia už odpradávna hľadali elixíry a nápoje lásky, ktoré by im pomohli získať priazeň a najhlbšie city milovaného človeka, a odjakživa inštinktívne túžili zlepšiť svoj výkon pri milostnom akte. Zmienky o afrodiziakách sa objavujú vo všetkých etapách historického vývoja ľudstva.
Príťažlivosť a túžba sú aj dnes takmer rovnakým tajomstvom ako v staroveku. Je vedecky dokázané, že podnet sexuálnej žiadostivosti vzniká v mozgu, konkrétne v hypotalame, ktorý súčasne riadi aj našu chuť na jedlá a nápoje, do ktorých sa afrodiziaká obvykle pridávajú. Podnety sexuálneho vzrušenia môžu byť rôzne, pretože pochádzajú z našich zmyslov, ako je chuť, čuch, hmat, sluch či zrak, a väčšinou sú tieto aktivity vzájomne prepojené. Správne zvolené jedlo dokáže človeka eroticky navnadiť rovnako ako pohľad na krásne telo či závan parfumu. Aj keď sa hovorí, že najlepším afrodiziakom je osoba, ktorá ho pripravuje, existuje množstvo pokrmov a elixírov lásky s výraznými povzbudzujúcimi účinkami. Do roku 1960 mali vedci k afrodiziakám rezervovaný postoj. Keď sa v Spojených štátoch a Sovietskom zväze skončilo skúmanie ich účinkov na človeka, začali prenikať správy o tom, že pravidelné užívanie niektorých plodov a rastlín ako ženšen, špargľa, vanilka či škorica má pozitívny vplyv na fyzickú a psychickú výkonnosť, sexuálnu potenciu a celkový pocit pohody.
Čo sú afrodiziaká
Podľa všeobecnej definície sú to prostriedky, ktoré zvyšujú a podporujú sexuálny apetít. Ich názov je odvodený od mena gréckej bohyne zmyselnej lásky a krásy Afrodity, ktorá sa podľa legendy nahá vynorila z morskej peny neďaleko ostrova Cyprus v 6. storočí pred n. l. V histórii sa využívalo množstvo látok na celkové i lokálne použitie. Väčšina z nich bola prírodného pôvodu, pripravená z bylín alebo zo živočíchov. Afrodiziaká sa používali už v starom Egypte, v Číne, rozšírené boli i v islamskom svete. Za najstaršie zachované afrodiziakum sa považuje sušený krokodílí penis. Známym staroegyptským sexuálnym stimulom sú aj jašteričie chvostíky a ostne morských ježkov. V tantrických obradoch a starých kultových rituáloch sa používali na mystické účely a pridávali sa do pokrmov či do vína. Odporúčali sa na spestrenie monogamného sexuálneho života po viacročnom spolužití. Mnohé pradávne afrodiziaká už upadli do zabudnutia, ľudia ich zosmiešňovali a ich účinky spochybňovali. Napríklad mandragora, ktorá je prudko jedovatá, sa v stredoveku pridávala do vína, pretože sa verilo, že jej koreň vzbudzoval pohlavnú túžbu u chladných ľudí. Obľúbené boli aj strúhané jelenie parohy či rohy nosorožcov, ktoré sa pridávali do jedál s cieľom získať živočíšnu silu a sexuálnu energiu darcu.
Čo si pamätá história
V Kámasútre sa píše, že "muž by mal jesť najmä posilňujúce jedlá - aromatické rastliny, mäso, med a vajcia. Na kopuláciu dozaista potrebuje telesnú zdatnosť, ale mal by vedieť, že jeho milovaná potrebuje predovšetkým nežnú milostnú predohru, aby sa vzrušila a zatúžila po splynutí".
Židovský výklad Tóry Talmud zase radí: "Ak chceš byť silný pri milovaní, rozotri si vo víne 50 gramov šafranu."
Kráľ Ľudovít XV. kvôli zlepšeniu potencie pravidelne pil odvar z čerstvej mäty a jedol zelerovú polievku. V starovekom Grécku sa za jeden z elixírov lásky považoval nápoj satyrion. Pripravoval sa z nektáru vstavača mužského (Orchis mascula) a kozieho mlieka. Údajne u oboch pohlaví silne podnecoval túžbu po milostnom akte.
NAJOBĽÚBENEJŠIE PRÍRODNÉ AFRODIZIAKÁ SÚČASNOSTI
Pokrm, ktorý vzbudzuje sexuálnu chuť, prekrví pohlavné orgány alebo ovplyvní vaginálne svalstvo, má byť údajne okorenený vanilkou, škoricou, rozmarínom, klinčekmi, mätou, zázvorom, šalviou, saturejkou, muškátovým orieškom, ale aj čili. Jedným z najvyhľadávanejších afrodiziak je ázijský ženšen Panax ginseng, ktorý divo rastie v Mandžusku, Kórei či v ázijskej časti Ruska. Posilňuje centrálny nervový systém a miechu. Predáva sa bežne v lekárňach v rôznych formách. Podľa návodov na dávkovanie nepôsobí hneď, účinky sa prejavujú pri pravidelnom užívaní po troch mesiacoch.
"Medové týždne" sa spájajú s afrodiziakálnymi účinkami tejto zlatej sladkosti. Sexuálne túžby pozitívne ovplyvnia medové koláčiky či med s pečivom, pretože aj obilie sa viaže k bohyni plodnosti Ceres. Sladkasté stimulujúce potraviny dominujú aj v sexuálnom živote Arabov. Všetky morské mäkkýše ako ustrice, homáre či kraby obsahujú fosfor, vápnik, jód, železo, vitamíny skupiny B a glykofosfáty, čo sú základné zložky afrodiziak, preto sú jednými z najúčinnejších prírodných prostriedkov na zvyšovanie potencie.
Už od čias Šalamúna, ktorý hostil kráľovnú zo Sáby, je prekrojené granátové jablko tvarom aj farbami symbolom plodnosti. Dá sa bežne zohnať v lepších hypermarketoch, jeho konzumácia má vraj uvoľňujúce účinky a spôsobuje ľahké opojenie zmyslov. O povzbudzujúcich účinkoch čokolády sa už popísalo množstvo štúdií. Isté je, že v 17. storočí anglický kráľovský lekár Henry Stubbs vyhlásil, že čokoláda vyvoláva milostnú túžbu, a chemické rozbory potvrdili, že sa úplne nemýlil. Čokoláda totiž v minimálnom množstve obsahuje kofeín a teobromín, látky stimulujúce centrálny nervový systém, a fenyletylamín, ktorý pôsobí podobne ako amfetamíny.
