Aj v takej pre dnešnú dobu samozrejmej činnosti ako telefonovanie sa nezriedka dopúšťame spoločenských prešľapov.
Hoci o tom, že keď niekomu telefonujeme, sa treba pozdraviť a predstaviť, sa učia už malí školáci na prvom stupni základných škôl, nie je to pri telefonátoch dospelých bežnou praxou. A to nie je ani zďaleka náš jediný prehrešok.
Čo už môže byť jednoduchšie, ako zdvihnúť telefón, vyťukať číslo a volať, poviete si. No telefonovanie má takisto svoje pravidlá, ktoré by sme mali dodržiavať. Rozlišujú sa podľa toho, či sme volajúci, alebo volaní. Rozdiely sú aj medzi súkromným a služobným telefonátom. Základnou zásadou, nech telefonujeme komukoľvek, je pozdraviť sa, a to podľa toho, ktorá časť dňa práve je. Hneď po pozdrave by malo nasledovať naše meno, ak voláme služobne, tak aj meno firmy, prípadne pracovné zaradenie. Predstavovať sa nemusíme, keď voláme na informácie alebo na centrálu spoločnosti, vtedy si len zdvorilo vypýtame volaného, prípadne požadované údaje. Pri predstavovaní povieme svoje meno pomaly a zreteľne, aby sa naň volaný nemusel znova vypytovať. Základnou slušnosťou je aj to, že sa v prípade omylu ospravedlníme a druhá strana naše ospravedlnenie akceptuje. Ak sa nám volaný nepredstaví, je dobré uistiť sa, či voláme so správnym človekom. Vyhneme sa tak zbytočnej debate alebo dokonca prezradeniu nevhodných informácií. Najmä pri pracovných telefonátoch by sme sa automaticky mali spýtať, či nevyrušujeme, a ak áno, dohodnúť si čas, kedy môžeme znovu zavolať. Je vrcholne nezdvorilé, ak volaný v dohodnutom čase telefón nezdvíha alebo je dokonca nedostupný.
Polnočné telefonáty
Keď nám volajú súkromne, predstavovať sa nemusíme, stačí slovko prosím. Mali by sme sa vyvarovať používania obľúbeného "haló", nedajbože "nó, čo je?" alebo nejakých pazvukov. Ak nám volajú na služobný telefón, treba sa predstaviť minimálne priezviskom, zvykne sa pridávať aj firma a oddelenie. Vo väčších podnikoch mávajú na prijímanie hovorov vyškolený personál. Ďalšou zásadou je, že telefonicky sa nevybavujú dôležité záležitosti ani sa neriešia časovo náročné problémy, na tie si dohodnime osobné stretnutie. Ak predsa len predpokladáme, že sa debata natiahne, vopred sa spýtajme, či spolu môžeme volať dlhšie. Môže sa tiež stať, že sa hovor pre zlý signál alebo iné nepredvídané udalosti preruší. Vtedy má zavolať ten, na ktorého strane porucha nastala. Ak nás preruší aj na konci rozhovoru, treba sa s volaným rozlúčiť, i keď len esemeskou. Starostlivo treba zvážiť čas volania. Za neslušné sa považuje telefonovať skoro ráno, neskoro večer a v čase obeda, telefonovať môžeme jedine vtedy, ak sme sa predtým na netradičnom čase dohodli. Platí to predovšetkým pre služobné telefonáty, no ani blízkych a priateľov by sme okrem výnimočných situácií nemali v tomto čase otravovať. Nuž a dobrá rada na záver: Nikdy neriešme cez telefón chúlostivé otázky, ktoré nie sú určené pre cudzie uši.
TAKTO ÁNO
TAKTO NIE
