Mojcasopis.sk

Reštaurátor Peter Šimon vraví, že na Slovensku máme pamiatky na obnovovanie na päťdesiat rokov dopredu.

Kameňom úrazu našich umeleckých skvostov je, že sa s ich záchranou začína zväčša až doslova v hodine dvanástej.

Čas sa nemilosrdne podpisuje nielen na každom z nás, ale aj na umeleckých dielach, ktoré síce neraz prežili niekoľko storočí, no nie sú nezničiteľné. Vrátiť im pôvodnú tvár, respektíve zachovať ich čo najdlhšie aj pre budúce generácie, o to sa snažia šikovné ruky reštaurátorov.

Nič neuponáhľať
„Reštaurovanie by sa dalo s určitým nadsadením prirovnať k práci lekára,“ vysvetľuje nám reštaurátor Peter Šimon, ktorý sa venuje obnove plastík.  „V prvom rade je veľmi dôležité stanoviť danému artefaktu správnu diagnózu, ktorú reštaurátor určí na základe vykonaného výskumu. Zváži všetky alternatívy možných postupov a v maximálne zodpovednom prístupe s potrebnou dávkou empatie s pamiatkou pristúpi k liečbe. Každý krok musí byť  dôkladne zvážený, každá chyba môže viesť k nenávratnej strate kultúrneho majetku,“ vystríha. A stručne nám opisuje postup, ktorým musí pamiatka pri obnove prejsť. Pokiaľ je v súpise  pamiatok, musí správca pamiatky kontaktovať Krajský pamiatkový úrad SR, ktorý vydá zámer, kde určí, čo všetko musí reštaurátor vo výskume urobiť. Potom nastáva fáza skúmania, pričom sa študuje nielen stav pamiatky, ale aj archívne záznamy, najmä, ak nie je kompletná. Po stanovení diagnózy ju spolu s podrobným návrhom reštaurovania pošle pamiatkovému úradu na schválenie. Ak ho tento odobrí, môže sa začať samotná reštaurátorská práca. „Je to pomerne zložitý a zdĺhavý proces, neraz môže ubehnúť aj niekoľko mesiacov, kým sa dostaneme k práci na pamiatke, ale myslím, že pre jej kvalitu je to nevyhnutné. Navyše, jednou zo základných čŕt reštaurátora by mala byť trpezlivosť,“ usmieva sa.

Vzdelanie verzus prax
Umeleckým smerom sa uberal už odmalička. „Začalo sa to tak nejako neplánovane asi niekde v škôlke, kde si pani učiteľka všimla, že sa zaujímam o kreslenie, rýpal som sa v hline a tak si okolie povedalo, že by som mohol mať nejaký talent, ktorý podporovali,“ smeje sa Peter Šimon. Po absolvovaní  základnej umeleckej školy pokračoval na strednej Škole úžitkového výtvarníctva Jozefa Vydru v Bratislave so zameraním na reštaurovanie drevorezieb a kamenných plastík. Potom nasledovala dvojročná študijná prestávka, keď pracoval v ateliéroch niektorých reštaurátorov, kde získal cenné praktické skúsenosti. „Bolo to výborné, lebo práve tam som takpovediac dospel a jednoznačne som si určil smer, ktorým sa chcem uberať. Skúsenosti som zároveň zúročil na prijímacích pohovoroch na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave,“ spomína. Počas štúdia okrem tradičného zamerania na plastiky absolvoval stáž na Akadémii umení vo Varšave, kde počas jedného semestra navštevoval u nás zatiaľ neexistujúci ateliér reštaurovania keramiky. Ako študent pracoval na skulptúrach z barokového kaštieľa v Bernolákove, ktorý je však ako celok už dlhé roky v troskách . „Pritom je to výnimočný, štýlovo čistý objekt, ktorý je pravdepodobne dielom popredného viedenského architekta Johanna Bernharda Fischera z Erlachu,“ krúti hlavou Peter. Momentálne pracuje na viacerých pamiatkách na území Českej republiky.

Ohrozené obecné pamiatky
Pri sochách bájnych zvierat gryfov povolil pamiatkový úrad na základe dostatku nájdených analógií zásah do originálu, takže dopĺňal chýbajúce časti. Nie vždy je to však možné. „Napríklad pri mramorovej soche znázorňujúcej alegóriu jesene, tiež z Bernolákova, sa nám nepodarilo nájsť uspokojivé doklady, preto sa na origináli robia minimálne zásahy a robíme jej kópiu,“ vysvetľuje. Zlý stav kultúrneho dedičstva na Slovensku je všeobecne známy. Okrem permanentného nedostatku financií vidí problém hlavne v tom, že sa u nás pamiatkam venuje pozornosť až vtedy, keď je už takmer alebo naozaj neskoro. „Koľkokrát si trebárs začnú nejakú sochu v obci všímať až vtedy, keď im spadne do potoka, pritom na podstavci chátrala už roky. V tomto sú pred nami napríklad v susednom Česku, kde revitalizujú pamiatky v pravidelných cykloch, takže škody nie sú až také veľké,“ dôvodí Peter Šimon. Upozorňuje, že nejde ani tak o medzinárodne významné pamiatky typu košického Dómu sv. Alžbety alebo pamiatky v turistických centrách, ktorým sa venujú celé tímy reštaurátorov. No takmer v každej obci či mestečku je podľa neho minimálne niekoľko artefaktov, kaštieľ či kúria, ktoré by potrebovali obnovu. Tam je práce pre reštaurátorov vraj na 50 rokov dopredu. Problémom sú však hlavne financie a niekedy aj vlastníci pamiatok.

Zvrátiť čas
Okrem poveternostných vplyvov či vandalizmu robia škodu najmä neodborné zásahy. „Bežne sa stáva, že napríklad farár v dobrej viere nechá sochy v kostole premaľovať syntetickými farbami, ktoré však neraz narobia viac zla, ako keby sa nechal artefakt bez zásahu. Niekedy musíme odstrániť aj desať či dvadsať náterov, aby sme sa dostali k pôvodnej farebnosti sochy,“ upozorňuje. Sochám tiež ubližujú trebárs cementové tmely, ktoré sa kedysi používali na vypĺňanie poškodení, no nie sú priedušné a nestarnú rovnako rýchlo ako pôvodný materiál. „V súčasnosti sa reštaurátori snažia o reverzibilné úpravy. Teda také, aby sa dali napríklad o 50 rokov, keď sa môže objaviť lepšia technológia či nová analógia v archíve, bez stopy odstrániť a nahradiť.“ Najdôležitejšie však podľa Petra Šimona je to, aby sa zmenil postoj spoločnosti ku kultúre a pamiatkam ako takým, a aby sa úcta k nim vštepovala už deťom.

Peter Šimon

Vek: 26
Aktivity: člen združenia Rest-art, ktoré sa špecializuje na reštaurovanie kamenných plastík, kamenných článkov architektúry, drevených plastík a mobiliárov, obnovu historických fasád a štukovej výzdoby. V súčasnosti pracuje na obnove niekoľkých sôch na južnej Morave. Keďže pochádza zo Senice, v budúcnosti by sa chcel podieľať na obnove tamojších pamiatok, predovšetkým neskoro renesančného kamenného portálu vo farskom kostole. Ďalšou výzvou je preňho významný barokový kostol sv. Štefana v neďalekej Jablonici.  Príklon reštaurátora k prostrediu, ktoré bezprostredne pozná, potvrdzuje aj on: „Chcel by som sa pričiniť o to, aby náš región bol krajší, a aby som sa raz mohol svojim vnúčatám pochváliť, že som preň niečo spravil.“