Mojcasopis.sk

„Stále sa v ňom deje niečo nové, prekvapujúce,“ hovorí hvezdár Marián Vidovenec.)

„Často si návštevníci hurbanovskej hvezdárne myslia, že keď sa pozrú cez ďalekohľad do vesmíru, uvidia krútiace sa osvetlené farebné planéty a hviezdy ako v dokumentárnych filmoch. Je však aj veľa takých, ktorých pohľad na oblohu cez ďalekohľad uchvacuje,“ informuje hvezdár.

V Mariánovom prípade zapracovala náhoda:  „Skončil som na univerzite odbor filozofia-fyzika a hľadal som zamestnanie, ktoré by korešpondovalo so vzdelaním. Keďže v blízkosti bydliska mám hurbanovskú hvezdáreň a tam hľadali pracovníka na popularizačné a vzdelávacie oddelenie, dohodli sme sa. Dnes mám na starosti exkurznú činnosť vo hvezdárni a organizáciu rôznych podujatí. Moja práca je viac zameraná na organizačnú činnosť, takže  astronómie pri ďalekohľade je trochu menej, ako bolo kedysi. Mnohokrát musím využívať naše podujatia, aby som sa vôbec dostal k ďalekohľadu. Je to väčšinou spojené s verejnými pozorovaniami, ktoré sú súčasťou našich podujatí, ako je napríklad festival Astrofilm, tábory pre mládež, astronomické súťaže a olympiády. Pripravujem aj nové audio- vizuálne programy pre naše planetárium.“

Nezodpovedané otázky
Poznanie vesmíru urobilo za posledných päťdesiat rokov významný krok dopredu. Napriek tomu v ňom zostáva veľa nepoznaného. Marián Vidovenec  pokračuje:  „Už dávno v 15. storočí napísal Mikuláš Kuzanský knihu O učenej nevedomosti. Jej obsah by sme mohli veľmi jednoducho parafrázovať výrokom: Čím je naše poznanie v danej problematike hlbšie, tým viac nových obzorov nepoznaného otvárame. Nemusíme pritom chodiť príliš ďaleko od Zeme. Napríklad slnečných astronómov trápi príliš vysoká teplota slnečnej koróny. Hľadajú preto princíp jej prenosu, ktorý by jav vysvetlil. Nemenej zaujímavé sú dnes objavy exoplanét či nových planetárnych sústav mimo nášho Slnka. Tie by mali prispieť k vysvetleniu vývoja týchto systémov aj celej slnečnej sústavy. Intenzívne sa hľadajú odpovede na problematiku tmavej hmoty a tmavej energie, ktoré by mohli objasniť množstvo nezodpovedaných kozmologických otázok.“

Prišli sme o Pluto
Prednedávnom sa počet planét slnečnej sústavy zmenšil.  „Bolo to presne 24. augusta 2006,“ pokračuje hvezdár.  „Práve pribúdajúce objekty v slnečnej sústave zapríčinili vyradenie Pluta z rodiny planét. Skvalitňovanie pozorovacej techniky prinieslo mnoho nových objavov vo vzdialených oblastiach slnečnej sústavy. Zistilo sa, že za Neptúnom sa nachádza pás malých telies známy pod názvom Kuiperov pás. Tu sa astronómovia sústreďujú na mapovanie týchto telies. Okrem tejto oblasti sa výskum sústreďuje na sledovanie planét a ich okolia prostredníctvom kozmických sond, kde sa objavujú mnohé nové prekvapujúce skutočnosti. Nedávno sa napríklad potvrdila existencia vody na Marse.“

Stále hrozia katastrofy
Veľa ľudí sa bojí vesmírnych katastrof – napríklad pádu obrovského meteoritu, vcucnutia našej planéty čiernou dierou či stretnutia  Zeme s iným obrovským telesom. Hvezdár podobné obavy nepodceňuje:  „Nebezpečenstvo hrozí stále. Čierna diera by nás vcucnúť nemala, ale určité riziko zrážky s väčším telesom  stále hrozí. V histórii Zeme by to nebolo prvýkrát. Z tohto dôvodu sa teda intenzívne pátra po telesách, ktoré by mohli byť potenciálne nebezpečné. Sú to tie, ktoré pretínajú dráhu Zeme. Je snaha vedieť o nich čo najviac, aby sa poprípade mohlo urobiť niečo pre odvrátenie katastrofy. Určite to však nebude také jednoduché a rýchle, ako ukazujú dobrodružné sci-fi filmy.“

Rozcestovaný hvezdár
Sú dni a týždne, keď by ste Mariána Vidovenca zbytočne hľadali v Hurbanove. Hvezdári z celého sveta sa totiž často stretávajú na rozličných podujatiach. Marián Vidovenec k tomu hovorí:  „Mal som možnosť navštíviť mnoho zaujímavých planetárií po celom svete od Melbournu až po Chicago. Hlavnou témou pri popularizácii astronómie a prírodných vied je prilákať ľudí do planetárií a zaujať ich. Snažím sa presadzovať názor, aby sme neukazovali len virtuálnu oblohu, ale aj tú skutočnú, ďalekohľadmi, poprípade aj bez nich. Osvedčuje sa nám to, lebo mnoho návštevníkov sa k nám vracia vďaka pohľadu na krásu nočnej oblohy a objektov, ktoré mali možnosť vidieť prostredníctvom ďalekohľadu. Pre mladých astronómov so skutočným záujmom o astronómiu máme astroklub. Mojou snahou je priviesť mladých k pozorovaniu, aj keď  to v dnešnej globalizovanej dobe nie je jednoduché. Majú k dispozícii množstvo dát, na internete nájdu neskutočne veľa informácií, a tak sa musíme mnohokrát vyrovnať s otázkou: Načo pozorovať? Preto sa snažím dať im k dispozícii našu techniku a pripraviť ich tak, aby sa astronómii mohli neskôr venovať aj sami. Pozorovacia technika je už natoľko dostupná, že dnes nie je problém si doma zriadiť vlastnú pozorovateľňu na slušnej úrovni.”

Čo vidíte na astronomickom ďalekohľade
„Astronomickými ďalekohľadmi je v širšom zmysle možné pozorovať takmer všetko. V každom prípade umožňujú astronómom vidieť hviezdy a objekty na oblohe za hranicou viditeľnosti voľným okom. Pri zväčšení uvidíte na nebeských objektoch väčšie detaily. V neposlednom rade je využitie ďalekohľadu rozšírené aj mimo oblasti viditeľného svetla, ako sú rádiové vlny alebo infračervená oblasť,“ dopĺňa Vidovenec.

Čo vyčítate z hviezd
Z hviezd možno vyčítať ich spektrálnu triedu, teplotu, periódu zmeny jasnosti a z nej ich absolútnu jasnosť, následne ich vzdialenosť a podobne. Mnoho ľudí  pripisuje hviezdam a vesmíru svoj osud. Hvezdár má iný názor:  „Z hviezd sa osud vyčítať nedá. Iba ak by sme ho stotožnili s určitými zákonitosťami ich vývoja a života. Nie však v tom zmysle, ako ich chápe astrológia. Ľudí, ktorí sa riadia horoskopmi, však nemá zmysel presviedčať. V dnešnom svete pretlaku informácií je mimoriadne ťažké sa v nich zorientovať, preto útek k mystike i tajomnu mnohým pomáha pri ich každodennom riešení.“