Mojcasopis.sk

Párik alchymistov, ktorý vraj objavil kameň mudrcov a vďaka nemu stále žije, je dodnes inšpiráciou na knihy či filmy.

Nicolas Flamel bol pôvodne kopista, teda prepisovač kníh, notár a obchodník s rukopismi v stredovekom Paríži. Až dovtedy, kým sa mu do rúk nedostala útla knižočka popísaná záhadnými znakmi. Flamel knihu preštudoval a usúdil, že sa v nej skrýva návod na výrobu zlata.

Kniha bola veľmi stará. Ako neskôr Flamel napísal, „nebola vyrobená z papiera ani z pergamenu, ale z tenkej kôry. Obal bol medený, jemne prepracovaný a po celej ploche ozdobený rytinami podivných obrazcov“. Stránky boli popísané tajomným jazykom a doplnené záhadnými obrázkami, ktorým Flamel nerozumel. Odkreslil si ich a ukazoval ich zákazníkom v obchode, či mu nevedia poradiť. No nikomu nič nehovorili.

Za kameňom mudrcov
Nicolas Flamel sa narodil v roku 1330 v Pontoise. Ako dvadsaťpäťročný sa oženil s vdovou Perenelle o desať rokov staršou a usadili sa v blízkosti parížskeho Cintorína neviniatok. Tam mal Flamel svoj kopistický úrad, do vynájdenia kníhtlače sa totiž všetky písomnosti vrátane kníh rozmnožovali ručným prepisovaním. Popri pisárskom remesle sa venoval aj nákupu  a predaju kníh. Tu sa mu do rúk dostala aj záhadná, iba dvadsaťjedenstranová kniha, o ktorej bol presvedčený, že skrýva návod na výrobu zlata. Dlho však nevedel tajomné šifry rozlúštiť. Začal sa zaujímať o alchýmiu, vedu, ktorá v sebe zahŕňala poznatky z chémie, fyziky, medicíny, ale aj z geológie či z hutníctva. Cieľom všetkých alchymistov bolo nájsť alebo vyrobiť takzvaný kameň mudrcov. Táto imaginárna substancia mala svojmu majiteľovi dovoľovať rôzne až magické úkony. Okrem liečebných účinkov sa od neho očakávalo to hlavné, že bude premieňať na zlato či na striebro bežne dostupné kovy, ako napríklad olovo. Zásoby drahých kovov boli totiž značne obmedzené. Keďže Flamel doma nič nezistil, odišiel okolo roku 1378 do Španielska do známeho pútnického miesta Santiago de Compostela, pričom zobral so sebou aj opis niekoľkých stránok. Na spiatočnej ceste stretol mudrca a konvertitu Canchesa, ktorý v tajomnom spise spoznal Knihu Abraháma Žida – Eš Maceref. Pomohol mu s prekladom a vďaka tomu vraj v priebehu niekoľkých rokov Flamel rozlúštil celý jej obsah.

Štedré príspevky na charitu
Čo sa odohrávalo ďalej, je len vo fáze legendy. Flamelovci, pretože aj Perenelle koketovala s alchýmiou, no počas neprítomnosti svojho muža sa musela starať o obchod, údajne naozaj vyrobili kameň mudrcov. Jeho pomocou potom transmutovali najskôr striebro a v roku 1382 aj zlato. Aj vďaka tomu sa stali nesmierne zámožnými, i keď zlé jazyky tvrdia, že Flamel zarobil skôr na vysokých províziách za obchody, ktoré dohadoval. Nech to už bolo akokoľvek, na naliehanie Perenelle veľkú časť majetku venovali na podporu chudobných a chorých. Existujú doklady, že zakladali útulky, starobince a významne prispeli k obnove viacerých kostolov a kaplniek. A naďalej sa venovali alchýmii. V roku 1402 zomrela Perenelle a Flamel dal svojej milovanej manželke vystrojiť honosný pohreb. Zlomený jej smrťou začal majstrovať vlastný náhrobný kameň, plný záhadných symbolov. Podľa povesti hneď, ako ho dokončil, sa pobral na večnosť aj on. Samozrejme, chýry o nesmiernom bohatstve prilákali po smrti Flamelovcov do ich domu zlodejov. Nenašli však ani zlato, a na ich veľké prekvapenie po vlámaní sa do hrobky ani Flamelovo telo.

Zinscenoval vlastnú smrť?
Začali sa tak šíriť chýry, že Flamelovci v skutočnosti svoju smrť iba zinscenovali a vďaka kameňu mudrcov ďalej kdesi inkognito žijú. Toľko legenda. Tá zapustila hlboké korene po tom, čo posmrtne vyšli jeho spisy. Hoci mnoho z nich sa nezachovalo a niektorí bádatelia dokonca tvrdia, že Flamelovci sú len konštruktom stredovekých autorov, skutočnosťou zostáva množstvo odkazov v alchymis-tických knihách 16. storočia. V 17. storočí flamelománia vypukla s novou silou, keď vyšla postupne v Paríži (1612) a v Londýne (1624) jeho kniha Výklad hieroglyfických znakov. S ňou narástol aj záujem o tajomného alchymistu, jeho ženu a o ich tajuplný život. Vtedy sa objavili tvrdenia, že manželský pár vídavať v parížskej opere, cestovateľ Paul Luckase zas vo svojom cestopise píše, že Nicolas a Perenelle ešte v roku 1700 žili v Indii.

Ako inšpirácia
Flamelov život je námetom rovnomennej postavy knižky Harry Potter a kameň mudrcov. V príbehu je  kľúčová, ale nikdy priamo v deji nevystupuje.  Jeho prácou je posadnutý kňaz Claud Frollo z románu Victora Huga Chrám Matky Božej v Paríži a v Grófovi Monte Christo ho spomína aj Alexander Dumas st. Manželia sú dôležitými postavami v jednom z príbehov Indianu Jonesa a románov Michaela Scotta. Vo falzifikáte, tzv. Dossiers Secrets d’Henri Lobineau z Francúzskej národnej knižnice zo 60. rokov 20. storočia, je menovaný ako ôsmy veľmajster Sionského priorstva. Táto zámerná mystifikácia sa dostala do románov Umberta Eca Foucaltovo kyvadlo a Dana Browna Da Vinciho kód.