Mojcasopis.sk

Tento talentovaný umelec s prezývkou Krajec bol celý život aktívnym komediantom vystupujúcim v divadle, rozhlase aj v televízii. Ivan Krajíček sa uplatnil ako herec, spevák, moderátor i režisér.

Ivanovi rodičia mali v Trenčíne krčmu. Bola široko-ďaleko známa kulinárskymi špecialitami, ktoré varila mama. Keď im ju v päťdesiatych rokoch zobrali, rodina sa presťahovala do Partizánskeho.

M ama robila ako barmanka a otec ako čašník v bare Spoločenského domu. Syna chceli poslať na Hotelovú školu do Karlových Varov. On si však presadil svoje a prihlásil sa na choreografiu do Bratislavy. Keď prišiel na prijímacie skúšky na VŠMU, oznámili mu, že choreografiu v tom roku neotvárajú. Práve prebiehali talentové skúšky na herectvo. Skúsil to teda tam a prijali ho. Do prvého ročníka nastúpil spolu s Luciou Popovou. Bolo mu do plaču, keď Lucku vyhodili z herectva pre  „nedostatok talentu“.  „To nič, prestúpim na operný spev,“ utešovala ho Lucka.
A na Slovensku vďaka vykopnutiu z herectva vyrástla operná hviezda svetového formátu. Ivan musel byť v každom študentskom bláznovstve. Pokojne si zložil okuliare, prezliekol sa za ženu a takto exceloval so spolužiačkami na povestných tancovačkách na internáte Mladá garda. Jeho mimoriadne schopnosti si všimli režiséri v rozhlase a v televízii a začali ho obsadzovať do svojich programov. To bolo v tých časoch na VŠMU zakázané. Zo školy ho vyhodili tesne pred promóciami a v roku 1964 prijali do Činohry Novej scény.

Stratené obrúčky
V televízii šiel z jednej postavy do druhej. Tam sa zoznámil so svojou budúcou manželkou Babuľou, ktorá bola produkčnou v Redakcii pre deti a mládež a moderovala vtedy populárny detský program Lastovička. Po trojročnej známosti sa zosobášili. Snúbenci mali veľmi veľa kamarátov. Ivanova mama preto navrhla, aby urobili iba  „tichú“ svadbu v bare v Partizánskom. Obrad sa mal konať napoludnie na Mestskom národnom výbore. Tajomstvo sa však dlho neudržalo. Ktosi vyniesol, že sa bude ženiť Ivan Krajíček. Pred MNV sa na dvanástu hodinu navalili všetky školopovinné deti. Na slávnostnú ceremóniu si však museli počkať, lebo chýbal ženích. Ivan chcel za svedka herca Jožka Kronera, ktorý mal však ešte ráno skúšku v Činohre SND. Režisér ho uvoľnil neskôr, ako počítali. Ako na potvoru sa im cestou pokazilo auto. Do Partizánskeho dorazili celí špinaví o dve hodiny neskôr. Za ten čas sa dav zvedavcov a vreštiacich detí rozrástol. Keď bol Ivan konečne v obradnej sieni, zistil, že v Bratislave zabudol svadobné obrúčky. Sobáš sa mohol začať, až keď  im náhradné požičal ktosi z prítomných. Večer sa  „utajená“ svadba ešte viac rozrástla, lebo do Partizánskeho dorazil Karol Duchoň aj s kapelou, Majka Velšicová a mnoho ďalších kamarátov. Zábava trvala do rána a vôbec nebola tichá ani malá...

Operetná hviezda na striptíze
Ivan bol prvou hviezdou Spevohry Novej scény. Jeho kolegom bol v tom čase aj Karol Čálik. Niektoré z ich kúskov patria do nenapísaných dejín bratislavskej bohémy. Politické uvoľnenie prinieslo aj uvoľnenie mravov. Koncom šesťdesiatych rokov sa začali v Perugii pripravovať striptízové produkcie. Bol vyhlásený konkurz. Choreograf Félix Doményi naň pozval aj oboch kamarátov. Pri vchode ich oslovila súdružka z agentúry Slovkoncert:  „Čo, páni, aj vy ste prišli na konkurz?“ Karol s Ivanom sa na seba významne pozreli a povedali:  „Áno!“ Obaja trvali na tom, aby ich pred komisiou ohlásila ako tanečnice Ivanu a Karlu. Tak sa ocitli medzi čakajúcimi adeptkami striptízového umenia. Keď pred odbornou komisiou vyhlásili Ivanu s Karlou, obaja komedianti vbaletili na pódium. Čálik mal na sebe modré a Krajíček červené trenírky. Na ich prekvapenie v komisii sedeli aj národní umelci Janko Blaho, Tibor Andrašovan, Tibor Bártfay a nejaký súdruh z mestského výboru strany. Čálik spomína, ako sa po nástupe Karly a Ivany na scénu časť komisie srdečne rozrehotala, druhá časť sa hanbila, že ich tam ktosi vidí:  „Samozrejme, že sme neuspeli. Nemali sme zodpovedajúce proporcie, ale bola to aspoň zábava.“

S kanónom do ulíc
V auguste roku 1968 vtrhli do ČSSR sovietske, maďarské, poľské, bulharské a východonemecké vojská. Medzi ľuďmi zavládol pocit bezradnosti. Prehlušil ho až výbuch radosti, ktorý nastal, keď  v roku 1969 porazili naši hokejisti na majstrovstvách sveta Sovietsky zväz. Bratislavskými ulicami sa valili sprievody. V dave nechýbali ani herci Novej scény Vlado Müller a Ivan Krajíček. Ivan ťahal kanón, ktorý používali v činohernom predstavení hry bratov Čapkovcov Adam stvoriteľ, a vykrikoval:  „Eto majo delo.“ S kanónom sa dostali až na Miletičovu ulicu, kde v hoteli Tvarožek sídlilo veliteľstvo sovietskych okupačných vojsk. Tu na rozjarený dav zaútočili žandári a ľudová milícia. Zábery s kanónom sa objavili vo viedenskej televízii. Považo-valo sa to za neslýchanú provokáciu. Ešte horšie bolo, že Ivan sa vrátil do divadla bez kanóna. Mesačne mu zaň stŕhali z platu 40 korún. Až o pár rokov mu zatelefonovala istá pani:  „Pán Krajíček, to delisko, čo ste s ním chodili po hokeji, odtiahli fízli do parčíka za stanicou.“ Ivan nemohol vedieť, či to nie je provokácia. Napriek tomu zašiel na určené miesto. Kanón tam stál. Dotiahol ho do divadla, no peniaze mu, samozrejme, nikdy nik nevrátil.
(Spracované podľa knihy Nezostalo po nich ticho)
Nabudúce prinesieme príbeh  herečky a speváčky Zory Kolínskej.

VIZITKA
Ivan Krajíček
24. 5. 1940 – 5. 6. 1997
Narodil sa v Žiline a od piatich rokov sa z iniciatívy rodičov začal venovať hre na husliach. V roku 1964 ho po štúdiu prijali do činoherného súboru Novej scény. V bratislavskom divadle pôsobil do roku 1975, z činohry neskôr prestúpil do operetného súboru ako sólista a stal sa prvou hviezdou súboru. Ako herec sa venoval aj televíznej zábave a kabaretu, vytvoril úspešnú dvojicu s Oldom Hlaváčkom. Úspech žali s televíznou reláciou Vtipnejší vyhráva. Nezabudnuteľným hudobným programom, s ktorým prišiel Ivan Krajíček, bola súťaž pesničiek Repete.
Najznámejšie filmy:
1987 Neďaleko do neba
1978 Smoliari
1976 Sváko Ragan (TV film)
1969 Láska neláskavá (Krištof)
1965 Oko za oko (TV film, predavač v zlatníctve)
Operetné úlohy: Modrá ruža, Hrnčiarsky bál, West Side Story, Hello Dolly!