Mojcasopis.sk

V rokoch normalizácie sa pre vtedajší režim stala podozrivou. Nikto z kolegov jej preto nerobil problémy. Intenzívne však prežívala iné tragédie – tie na letisku, lebo mnohé z nich sa odohrali takmer pred jej očami.

Narodila sa vo vojnovej Bratislave ako vytúžené dieťa. Otec mal 54 rokov, keď sa dočkal potomka. Ako vraví Zuzana Kolláriková, „vtedy nebol docent Války ani centrá asistovanej reprodukcie, ľudia sa museli spoliehať na vlastné sily“.

Nemala súrodencov, no na rozdiel od rozmaznaných jedináčikov videla od detstva svet reálne. Chcela byť novinárkou. Brilantne písala slohy, prispievala do školského časopisu. Literatúru mala v malíčku a nechýbala jej výrečnosť ani logické myslenie. Keď končila jedenásťročenku, mama ako učiteľka zarobila v tých časoch okolo 500 Kčs a otec nemal dôchodok o nič vyšší. Sedemnásťročná maturantka si zvážila za a proti a s ťažkým srdcom si prihlášku na štúdium žurnalistiky nepodala.

Pavúky na letisku
Bola aj športovkyňou, kamarátila sa s Bohunkou Řimnáčovou, sparingpartnerkou neskoršej olympijskej víťazky gymnastky Věry Čáslavskej. S kamarátkou Eržikou snívali o kariére letušiek, mladých a krásnych dievčat, ktoré pri práci vidia celý svet. Na letisku im povedali, že letušky momentálne nepotrebujú, ale na meteoslužbe je vraj jedno miesto voľné. Mali prísť na druhý deň, no Eržiku od nervozity pochytili brušné problémy, a tak šla len Zuzana. Štíhle okaté dievča s hustými vrkočmi 3. októbra 1960 nastúpilo na oddelenie synoptickej meteorológie na miesto kresličky poveternostných máp. Vysnívané lietadlá jej každý deň rolovali a vzlietali pred oknami.
Najprv sa musela zaučiť, lebo kresliť do meteomapy takzvané pavúky pre každé veľké mesto nie je vôbec jednoduché. Na mapu od Aljašky po najvýchodnejšiu časť Ruska sa ich zmestí v priemere asi šesťsto. Do takzvaného staničného krúžku s číslom mesta (napríklad Bratislava mala číslo 11816) a s pavúčími nohami sa zapisovali údaje. Do pavúčieho „brucha“ oblačnosť, do jednej nohy smer a sila vetra, inde zas dohľadnosť, kde sa používala šifra 99, ak bola dohľadnosť nad 10 km, a iná šifra, ak bola dohľadnosť nižšia. Špeciálnym perom s dvoma hrotmi sa zakresľoval aj stav a priebeh počasia, inou farbou tlak, teplota a rosný bod, inou pokrytie oblakmi, po analýze sa vyznačovali tlakové útvary a teplotné fronty. Podľa všetkých týchto údajov, ktoré kedysi dostávali meteorológovia cez staručký telegraf, potom cez rádio a ďalekopismi, sa predpovedalo počasie. Dnes im prácu uľahčujú počítače. Zuzana neskôr z kresliarne postúpila ďalej, pracovala vo výskume a napokon ju odporučili na oddelenie leteckej meteorológie. Dostala sa do výborného pracovného kolektívu. Absolvovala aj odborné meteorologické lety.

Tragédie pred očami
V ťažkých časoch normalizácie jej manžel emigroval do Ameriky, ona ostala tu, pretože opatrovala chorú mamu. No nerozviedla sa a pre vtedajší režim sa stala podozrivou. Nikto z kolegov ani z vedenia jej však preto nerobil problémy, ako to v tých časoch bolo bežné. Naopak, podržali ju. Intenzívne však prežívala iné tragédie – tie na letisku, lebo mnohé z nich sa odohrali takmer pred jej očami. 24. novembra 1966 narazilo lietadlo bulharsko-sovietskej spoločnosti TABSO Iľjušin Il-18 do svahu Sakrakopca v Malých Karpatoch. Zahynulo všetkých 82 osôb na palube.
28. júla 1976 havaroval ďalší Iľjušin Il-18. Pre technické problémy pri pristávaní lietadlo tesne minulo riadiacu vežu, preletelo areál letiska a spadlo do jazera Zlaté piesky. Po troch hodinách sa trosky lietadla potopili na dno jazera. Tlač vtedy uviedla, že zahynuli všetci sedemdesiati cestujúci a šesť z deviatich členov posádky, no ako vedia ľudia z letiska, zachránil sa istý francúzsky občan, ktorému sa podarilo dostať do chvosta lietadla vyčnievajúceho z vody a odtiaľ doplávať na ostrov v jazere. V hlbokom socializme bolo však nemysliteľné zverejniť správu, že Francúz sa zachránil a Slováci a Česi zahynuli. Nešťastie bolo roky zahalené mlčaním. 11. februára 1977 v noci havarovala poštová Avia ČSA. Lietadlo pri priblížení na pristátie dopadlo pred dráhu 22. Zahynuli štyria členovia posádky. 20. októbra 1977 havaroval stroj Ministerstva vnútra ČSSR. Dispečing radil pilotovi, aby pre zlé počasie a hustú hmlu pristál v Piešťanoch. Pilot však nemohol poslúchnuť, pretože dáma na palube mala iný názor. Zahynul, spolu s ním i dvaja členovia posádky, manželka prezidenta Viera Husáková a vynikajúci slovenský lekár profesor Pavol Novák.
Stali sa aj ďalšie havárie, o ktorých sa však i dnes mlčí. Z Bratislavy nedokázal odštartovať Boeing 727 preťažený nákladom zbraní. Vyšiel z dráhy a zaboril sa do zeme. Vrak neskôr rozpílili a urobili z neho trenažér. Lietadlo zo Zlatých pieskov v prísnej anonymite previezli na neznáme miesto a spálili.

Pred únosom treba natankovať
Zuzana o týchto udalostiach nerada rozpráva. Radšej spomína osobnosti, ktoré za jej pôsobenia vystúpili na slovenskú pôdu. Pri vítaní významných politikov museli niekedy nastúpiť na plochu letiska aj meteorológovia (ak bolo málo pionierov), utvoriť špalier a mávať zástavkami. Zuzana mala na dosah ruky prvú dámu vo vesmíre Valentinu Tereškovovú, iránskeho šacha Rézu Páhlavího s manželkou, pápeža Jána Pavla II. Aj istého pána, ktorý vraj chcel nad Bratislavou uniesť lietadlo. Namieril na pilota zbraň, no ten nestratil hlavu a povedal, že musí pristáť, natankovať a potom s ním odletí na určené miesto. Chlapík potešene súhlasil, dokonca sa ponúkol, že donesie pohonné látky v kanistri! Na zemi ho, samozrejme, čakala polícia...
Na letisku sa našťastie nedejú len havárie. V práci, ktorá poskytuje informácie o slnečnom i zamračenom dni a ktorej prognózy lietadlá poslúchajú, by inak Zuzana nevydržala toľké roky. Čoskoro to bude presne polstoročie.

Aké vzdelanie potrebujete
Zuzana je absolventkou jedenásťročnej Strednej všeobecnovzdelávacej školy a nadstavbovej Podnikovej technickej školy s maturitou so špecializáciou na meteorológiu, klimatológiu a hydrológiu. Každý rok v zamestnaní absolvuje povinné preskúšanie z teórie i z praxe. Vy môžete študovať meteorológiu a klimatológiu na Katedre fyziky Prírodovedeckej fakulty UK alebo na Katedre vodného hospodárstva krajiny na Stavebnej fakulte STU.