Mojcasopis.sk

Ľudia ho veľmi radi vídajú, pretože stretnutie s ním nosí šťastie. Treba len pokrútiť gombíkom a niečo si zaželať.

Povolanie či, ako Peter Šulan hovorí, remeslo, ktorému sa venuje, má nádych rozprávok a starých čias. Dodnes nosí v práci uniformu, ktorá sa za posledných stopäťdesiat rokov takmer nezmenila. No popri klasických postupoch moderní kominári čoraz viac využívajú aj vymoženosti techniky.

K remeslu prišiel takpovediac náhodou. Keď si v roku 1984 hľadal zamestnanie, narazil na komunálne služby, kde zháňali kominára. Tak to skúsil.  „Prvé tri mesiace som mal ako záučnú lehotu, preliezol som všetky komíny, kanály, proste, dávali mi najhoršiu robotu, aby si ma otestovali,“ usmieva sa pri spomienkach na svoje začiatky riaditeľ úradu Komory kominárov Slovenska Peter Šulan. „No a keďže sa robilo len na jednu zmenu, a nie na tri, ako bolo bežné v iných odvetviach, a tiež sa o niečo lepšie zarábalo, tak som pri ňom zostal.“
Moderný kominár sa dnes už nezaobíde bez techniky.  „Napríklad pri plynových komínoch treba mať prístroj na meranie účinnosti spaľovacieho procesu spotrebiča, aby sa zistili možné úniky či nedostatky. Najmä v bytových domoch je nevyhnutnosťou i kamera, pretože keď sa zapchá alebo praskne komín, nemôžete búrať v každom byte, aby ste zistili presné miesto,“ vyratúva len niekoľko pomôcok. Stále sa však k slovu dostávajú aj klasické postupy čistenia komínov, hlavne keď si majitelia zanedbajú každoročnú povinnosť a kominára zavolajú, až keď je zle, teda komín neťahá alebo sa, nedajbože, vznietia sadze.  „Pred rokmi nás bolo asi 1 200, kominár chodil vo svojom rajóne od domu k domu, takže bola zabezpečená pravidelná kontrola. Dnes idem napríklad do dediny, kde je štyristo domov, a napriek starostovej výzve si údržbu objedná okolo dvadsať rodín,“ hovorí Peter Šulan a dodáva, že preto postačuje aj dnešná dvojstovka kominárov. Najväčším strašiakom sú preňho prietokové ohrievače vody v kúpeľni.  „Je to otvorený atmosférický spotrebič a predpis hovorí, že by tam mal byť trvale vetrací, neuzatvárateľný otvor. Keď si ich ľudia vymieňajú, nezriedka na kominára úplne zabudnú, prípadne ohrievače ani nemajú vyvedené do komína, ale len cez stenu na fasádu. Nuž a keď nemajú spaliny kadiaľ unikať, hromadia sa v miestnosti a veľmi rýchlo nastane takzvaná sladká tichá smrť, pretože sa na červené krvinky viažu dvestokrát rýchlejšie ako kyslík,“ upozorňuje na nebezpečenstvo. A spomína čerstvý prípad štrnásťročného dievčaťa, ktoré našli rodičia mŕtve vo vani. To je smutnejšia časť jeho práce, pretože ho na konzultácie privoláva aj polícia.

Kominár v kuchyni
No užíva si aj úsmevné chvíľky. Napríklad, keď sa ho na ulici prídu ľudia pre šťastie dotknúť. Alebo keď sa nedobrovoľne ocitne na nečakaných miestach. „Bol som raz vymetať v jednej dedinke pri Nitre a kontroloval som na povale komín. Oni tam však nemali všade podlahu, časť bola pokrytá len fóliou, ktorá bola navyše zaprášená, takže ju nebolo vidno. No a ako som na ňu stúpil, prepadol som sa do kuchyne rovno gazdinej medzi hrnce,“ smeje sa. Hoci, ako priznáva, vtedy si aj zanadával. Napriek tomu, že slovenských kominárov je ako šafranu, patria medzi európsku špičku, a aj naša legislatíva je v tomto ohľade na slušnej úrovni.  „Určite najlepší sú nemeckí, konkrétne bavorskí kominári, s ktorými máme veľmi dobré vzťahy a chodievame sa školiť do tamojších stredísk,“ hovorí majster Šulan. V Nemecku má kominárska obec neuveriteľných 21 000 členov, ktorí sa tešia veľkej vážnosti a vraj nezaprú povestnú pedantnosť.  „Možno sa to niekomu zdá prehnané, no fakt je, že v Nemecku za posledných dvadsať rokov nezhorel od komína jediný dom,“ prízvukuje.

Zostane to v rodine
Keďže je kominárov u nás pomerne málo, tak si predstavte, že si nejakého zavoláte a pri dverách vám zazvoní žena. Veru, na Slovensku máme aj kominárky, aj keď len štyri. Nuž a jedna z nich je z rodiny Šulanovcov. Krehko pôsobiaca vysokoškoláčka, ktorá študuje sociológiu, sa vo voľnom čase škriabe po strechách. „Najprv som šla s otcom na školenie do Nemecka ako jazyková výpomoc, no a ďalšie som absolvovala takpovediac už ako kominársky učeň,“ usmieva sa a dodáva, vraj dúfala, že sa jej to raz zíde. „Povedz, že závidíš nemeckým kominárkam, lebo si žijú tak desaťkrát lepšie ako my,“ kontruje jej so smiechom otec. Odovzdávanie kominárskeho remesla v rodine vraj nie je na Slovensku ničím výnimočným. A čo by urobilo šťastným kominára? Nuž to, keby sa ľudia k svojim komínom správali zodpovedne.

Ako sa stať kominárom
Trojročný študijný odbor kominárstvo má na Slovensku v ponuke iba Stredná odborná škola v Kremničke v Banskej Bystrici. Ako nám však povedal zástupca riaditeľa pre praktické vyučovanie Ing. Milan Jančuš, už niekoľko rokov sa pre nezáujem mladých ľudí nezapĺňa:  „Pred piatimi rokmi nám končilo v treťom ročníku deväť chlapcov, no momentálne sa tento odbor nevyučuje. Otvoríme ho, ak sa nám doň podarí prilákať žiakov.“ O tom, že remeslá samotné u nás vymierajú, vie svoje aj Peter Šulan. Stať sa kominárom môžete v medziach novely živnostenského zákona. „Na rok vás musí zamestnať kominár, aby ste získali prax. Na základe toho si cez živnostenskú komoru vyžiadate osvedčenie, ktoré nahrádza výučný list. Následne si urobíte živnostenské oprávnenie, dostanete rajón, o ktorý sa budete starať, a môžete začať,“ hovorí. Dodáva, že tento proces nie je limitovaný vekom a za kominára sa môžete zaúčať hoci aj v šesťdesiatke. „Podstatný je dobrý zdravotný stav, okrem iného musíte predložiť doklad od lekára, ktorý vám umožňuje vykonávať práce vo výškach.“