Mojcasopis.sk

Kým neznášanlivosť niektorých potravín nastupuje hlavne v dospelosti, potravinové alergie sa najčastejšie objavujú už v dojčenskom veku.

Štvrtinu belochov a tri štvrtiny černošskej populácie sužuje intolerancia voči potravinám, pričom viac trpia južania ako severania.

Na začiatku minulého storočia trápili alergie iba percento populácie, dnes je to 40 percent a do roku 2015 bude alergikom každý druhý obyvateľ zemegule.

Arašidy najväčším spúšťačom alergií
Až tri zo štyroch detí, ktoré sa narodia rodičom trpiacim na alergiu, postihne alergické ochorenie. Pritom jej najčastejším prvým prejavom býva reakcia na potraviny. Potravinová alergia sa v najvyššom percentuálnom zastúpení vyskytuje u dojčiat. Najnovšie výsledky uvádzajú, že až u 6 až 8 percent všetkých batoliat, pričom výskyt s vekom klesá. Štatistiky dospelých hovoria už len o dvojpercentnom podiele.  „Najčastejšími vyvolávateľmi potravinovej alergie u detí sú kravské mlieko, vaječný bielok, orechy, sója, pšenica, ovocie, zelenina a morské produkty,“ hovorí detská imunoalergička MUDr. Danka Nováková.  „U dospelých sú to zasa orechy, ryby, syry, mak, ovocie, zelenina, koreniny, sója, pšenica. Celosvetovo na prvom mieste kraľujú arašidy.“ Prejavy po požití alergickej potraviny sa môžu objaviť v celom tráviacom systéme (40 – 60 percent), na koži (30 – 40 percent u detí, 20 percent u dospelých), reakciou dýchacieho systému (10 – 20 percent) alebo celého organizmu (10 – 15 percent).

Čo to vlastne je?
Približne pätina dospelých sa domnieva, že iba nedávno sa stali alergickí na určité potraviny. Väčšinou to nie je pravda, pretože s vekom stúpla ich neschopnosť dobre znášať niektoré potraviny, a intolerancia nepatrí medzi alergické ochorenia. Zaujímavosťou je, že belosi ňou trpia približne trikrát menším výskytom ako čierna (žltá) populácia. A percento intolerancie rastie v obidvoch prípadoch smerom zo severu na juh. Najviac ťažkostí pociťujú Juhoeurópania okolo Stredozemného mora (40 – 75 percent populácie) a obyvateľstvo na juhu Afriky či Ázie (až do 95 percent). V priemere sa uvádza, že laktózová intolerancia a celakia, ktoré patria medzi najčastejšie, sa vyskytujú u štvrtiny bielej populácie a u 75 percent čiernej (o celiakii ako o intolerancii sme nedávno už písali). 

Čo spôsobuje nárast?
Odborníci odôvodňujú obrovský nárast potravinových intolerancií i alergií nástupom stresujúceho životného štýlu a zhoršujúceho sa životného prostredia. Prejavy týchto zdravotných ťažkostí sú omnoho závažnejšie ako v minulosti.  „Potravinové alergie patria medzi najčastejšie príčiny takých vážnych zdravotných reakcií človeka, ako je napríklad anafylaktický šok, ktorý ohrozuje život človeka,“ upozorňuje imunoalergologička Nováková.  „Najnebezpečnejšie sú zeler, arašidy a morské živočíchy, napríklad ústrice.“ Odborníci predpokladajú, že až 6 percent  idiopatických (samostatne vzniknutých, neznámych) anafylaktických reakcií spôsobujú práve potraviny!

Predchádzanie prevenciou
Ak sa potravinová intolerancia alebo alergia už prejavia, odborníci, samozrejme, odporúčajú vylúčiť dotyčnú potravinu z jedálneho lístka, prípadne ju nahradiť inou, neškodiacou.  „Pri laktózovej intolerancii je účinná bezlaktózová diéta, pri potravinovej alergii úplná eliminácia alergickej potraviny z výživy,“ dopĺňa MUDr. Nováková. Aj keď sa však ľudstvu zrejme nepodarí uniknúť nárastu potravinových alergií a intolerancií, človek stále túži po tom, aby sa im aspoň jeho najbližší  vyhli. Tu zohráva nezastupiteľnú úlohu prevencia, respektíve dodržiavanie nových preventívnych odporúčaní odborníkov. 

Hľadá sa šťastná rodina
Taký má názov program, ktorý šíri osvetu o dôležitosti prevencie a upozorňuje na problémy doby, akými sú potravinové intolerancie (vrátane celiakie) a alergie prameniace z hektického štýlu života spoločnosti a postupného vytrácania významu a hodnoty rodiny ako najdôležitejšieho zoskupenia ľudskej spoločnosti pre zdravý život človeka (bližšie informácie na www.rodinkastastnych.sk).

Najnovšie preventívne odporúčania
• plne dojčiť novorodenca do 4 až 6 mesiacov, pri nedostatku mlieka podávať rizikovým dojčatám hydrolyzované
• do 4. mesiaca sa neodporúča kravské ani sójové mlieko
• tuhá strava sa odporúča postupne od 4. až 6. mesiaca
• po 6. mesiaci nie sú potrebné diétne opatrenia s vylúčením vajec, rýb alebo orechov
• glutén nepodávať do 4. mesiaca, možno ho pridávať medzi 4. až 7. mesiacom
• batoľatá by nemali dostávať vegánsku stravu (bez živočíšnych tukov a bielkovín)
• nepotvrdil sa zmysel diétnych obmedzení v strave matky počas tehotnosti ani počas dojčenia

Počítačové hry nezvýšia výkonnosť mozgu
Hraním počítačových hier sa nezvýši inteligenčný kvocient (IQ) človeka, tvrdia britskí vedci. Tí šesť týždňov sledovali 11 430 ľudí a zisťovali, aký vplyv na ich inteligenciu majú počítačové hry. Ukázalo sa, že sledovaní sa síce zlepšujú v hraní, ale novozískaná schopnosť nie je prenosná.  „Ľudia by sa mali učiť napríklad nový jazyk alebo športovať, keď skutočne chcú zlepšiť výkonnosť mozgu. Na jeho stimuláciu  potrebujú skutočnú výzvu,“ usudzuje profesor psychológie a neurológie Phillip Adey. Podobný názor majú aj ďalší odborníci, pričom fyzickú aktivitu odôvodňujú tvrdením, že  „podnecuje nové spojenia medzi neurónmi a produkuje nové mozgové bunky“.

Čo naznačuje neúplné privieranie viečok pri spánku?
Neúplné privieranie viečok môže byť príznakom ochorenia alebo ho môže aj spôsobiť. Rohovku oka totiž  neprivierajúce sa viečko nedostatočne chráni pred nedostatočným zvlhčovaním. Ak sa viečko úplne nepriviera, môže byť oko zväčšené napríklad pre ochorenie štítnej žľazy, ale aj iné príčiny. Menej často napríklad dochádza  „k vyliezaniu“ z jamky pre prítomnosť nádoru v očnici alebo po úraze či pri zápale očnice. Dôležité je, že pri neprivieraní viečka vysýchajúcu rohovku môže ľahšie napadnúť infekcia. Zvlhčovanie normálne fungujúceho zdravého oka sa totiž v spánku zastavuje a úplne zatvorené viečko chráni rohovku pred vysychaním.