Keď bolia kĺby
Text: Peter Šporer • Foto: profimedia.sk
Najčastejšou príčinou je neprimeraná námaha kĺbov, zranenie alebo reumatizmus. Popri bolesti sa niekedy objavia opuchy a v niektorých prípadoch aj hematómy (krvné výrony).
V prípade úrazu prichádza človek do ambulancie lekára okamžite, zato postupujúcej artróze zo začiatku nevenuje pozornosť a lekára obyčajne vyhľadá až vtedy, keď sa bolesť hlási nástojčivo.
Samozrejme, že ak kĺby nebolia príliš, tak to najskôr skúšame so samoliečbou. A keď nás začne trápiť koleno alebo bedrový kĺb po dlhšej chôdzi, tak najjednoduchšie je chodiť menej. Alebo siahnuť po analgetikách (a ničení si žalúdka či pečene). Sčítanejší sa možno najskôr pokúsia o redukciu nadváhy a informovanie sa v lekárňach na užívanie vhodných prípravkov, neskôr o pravidelné cvičenia a možno aj o posilňovanie svalov, čo zároveň podporuje pevnosť a ohybnosť kĺbov.
Čo keď samoliečba nepomôže?
Ak samoliečba nepomáha a bolesť narastá, človeku neostáva iné len zájsť za svojím lekárom. Mnohí ortopédi však konštatujú, že najmä vidiecki všeobecní lekári sa obyčajne dlho snažia sami vyliečiť pacientov, ktorých kĺby bolia, ale na vzhľad sa ničím nelíšia od zdravých - nie sú ani opuchnuté, ani sčervenalé. A na rozdiel od pacientov, ktorí sa sťažujú na bolesti kdesi v oblasti žalúdka alebo vo vnútri hrudníka a ktorých okamžite nasmerujú ku gastroenterológom alebo v druhom prípade ku kardiológom, neposúvajú hneď človeka s bolestivými kĺbmi k špecialistom. „Ak však liečba všeobecného lekára s liečbou kĺbov nie je efektívna ani po jednom či po dvoch týždňoch, tak ho treba poslať k ortopédovi,“ upozorňuje ortopéd MUDr. Igor Blaško.
Kedy nie je kĺb v poriadku?
Najčastejšími prejavmi ochorenia kĺbov býva niekedy okrem bolesti aj opuchnutie alebo sčervenanie kože. Z ďalších príznakov to môže byť celková únava, zvýšená teplota a ranná stuhnutosť. Tieto príznaky sú typické pre skupinu zápalových ochorení, kam napríklad patrí aj reumatická artritída. Môže ňou byť postihnutý iba jeden kĺb, ale väčšinou trápi viac symetricky postihnutých, teda rovnakých kĺbových oblastí na obidvoch poloviciach tela.
Degeneratívne ochorenia
Veľkou skupinou sú však degeneratívne ochorenia, pri ktorých sa postupne opotrebovaním zničila chrupavka kĺbov. Existuje množstvo dôvodov, prečo mohlo dôjsť k jej jednostrannému preťaženiu (šport, nadváha a podobne). „Keď príde do mojej ambulancie pacient s ťažkosťami, najskôr sa ho pýtam, aké má zamestnanie a čo robí,“ pokračuje ortopéd Blaško. „Už aj typ zamestnanie ma niekedy privedie k určitému zaťažovaniu kĺbov. Takisto sa pýtam, či sa nevenuje alebo nevenoval nejakému športu. A tiež, či nemal nejaký úraz, neprekonal infekčné alebo vírusové ochorenie. No a samozrejme, či ako dieťa nepociťoval komplikácie s kĺbami a podobne.“ V princípe platí, že opotrebovaná kĺbová chrupavka nedostatočne chráni kosti a tie na seba narážajú, čo človek cíti ako dráždenie a bolesť. Na okrajoch kostí sa za týchto okolností môžu tvoriť výrastky a kĺb postupne stráca svoj prirodzený tvar, deformuje sa. Typickým príkladom degeneratívneho postihnutia kostí je artróza.
Bolesti meteosenzitívnych predpovedí
Ortopédi i rehabilitační lekári nepatria medzi nadšených priaznivcov tých častí meteorologických správ v predpovediach počasia, ktoré informujú o meteosenzitívnych hrozbách nasledujúcich dní. Podľa nich nesú znaky poplašných správ a mali by zmysel vtedy, keby sa o nich dozvedali iba lekári. ,,V prípade informácie o predpokladaných ťažkostiach pohybového aparátu však aj zdraví ľudia neraz objavia, že ich bolia kolená aj keď ich nemajú prečo bolieť,“ hovorí rehabilitačný lekár prof. Anton Gúth o psychologickom dopade na citlivejších ale v podstate fyzicky zdravých ľudí.
Prinútili rakovinové bunky starnúť a zahynúť
Americkí vedci z Harvard Medical School v Bostone dokázali vynútiť si na nádoroch myší starnutie a odumretie rakovinových buniek.
Na pokusy použili geneticky upravených myších samčekov s rakovinou prostaty, ktorým zablokovali gén Skp2 a zároveň ich porovnávali s ostatnými rovnako geneticky upravenými samčekmi. Keď dosiahli hlodavce obidvoch skupín vek šiestich mesiacov, ukázalo sa, že u myší so zablokovaným génom sa vyvinul podstatne menší nádor. Analýza tkaniva štítnej žľazy a prostaty pritom ukázala, že sa tak stalo preto, lebo mnohé rakovinové bunky začali starnúť a zaznamenali podstatné spomalenie tempa svojho delenia. Podobné dobré výsledky sa potvrdili aj pri použití prípravku blokujúceho Skp2 na laboratórnych kultúrach rakovinových buniek z mužskej prostaty. Podľa odborníkov môže objav viesť k novej stratégii boja s rakovinou. Zároveň pripomenuli, že blokáciu génom Skp2 dokážu usmerniť tak, aby starli len rakovinové bunky a nie samotný pacient.