Mojcasopis.sk

Približne sedemdesiat percent dospelých Slovákov ide k lekárovi, až keď pociťuje zdravotný problém, a len 25 percent žien pravidelne absolvuje gynekologické prehliadky.

Poisťovne zo zákona uhrádzajú preventívne prehliadky u všeobecného lekára (v prípade detí u pediatra), stomatológa, gynekológa a urológa. Povinnosťou lekárov nie je automaticky pozývať pacienta na preventívnu prehliadku, naopak, zaujímať a objednať sa na ňu musí sám pacient.

Zodpovední len pri deťoch?
Účasť na preventívnych prehliadkach detí u pediatra je najmenej problémové, pretože kontakt rodiča s lekárom je pomerne častý. A ten cíti zodpovednosť za svoju ratolesť. Deti absolvujú deväť prehliadok v prvom roku, z toho najmenej tri v prvom štvrťroku života, jednu prehliadku vo veku 1,5 roka a medzi tretím a pätnástym rokom veku jednu prehliadku každé dva roky. V období medzi pätnástym až osemnástym rokom sa kontakt lekára s rodičom končí a vidno to aj z absencie na prehliadkach  „dorastencov“. Doslova katastrofou je však účasť sotva jednej štvrtiny pacientov na preventívnych prehliadkach dospelých nad osemnásť rokov.

Relatívna spokojnosť u zubárov
Približne osem z desiatich pacientov navštívi zubára aspoň raz do roka. Pod túto relatívne vysokú účasť sa podpisuje nielen to, že človeka k tomu núti bolesť zuba alebo hoci poškodená zubná protéza, ale najmä skutočnosť, že ak poistenec neabsolvuje každý rok preventívnu prehliadku, viaceré úkony v ordinácii zubára mu zdravotná poisťovňa na budúci rok neuhradí. Najmenej  „populárne“ sú prehliadky u urológov a gynekológov (približne 25 percent žien). Pritom napríklad vo Švédsku absolvuje preventívne prehliadky na mamografe až 80 percent žien. A v ďalších západných krajinách EÚ je to iba o čosi nižšie percento.  „Dôvodom takéhoto stavu na Slovensku je nižšie povedomie o prevencii rizikových faktorov,“ tvrdia zdravotníci.  „A hlavne pocit, že ak človek nemá bolesti, tak je zdravý.“

Čo je za tým?
S ich názorom treba súhlasiť, pretože srdcovocievne ani nádorové ochorenia v začiatočných štádiách nebolia. Lenže pod pacientovu neochotu absolvovať preventívnu prehliadku treba vidieť hlavne znechutenie, s akým sa stretáva v zdravotníckych zariadeniach. Aj preto sa čoraz populárnejšími stávajú najmä komplexné prehliadky, za ktoré síce zaplatí z vlastnej peňaženky (ak si to môže dovoliť), ale necíti sa po ich absolvovaní ako po vyčerpávajúcej ceste, na ktorej len obťažoval  „otrávený“ zdravotnícky personál.

Poisťovne uhrádzajú
Lekár pre deti a dorast
do 1. roka života – deväť prehliadok
1,5 roka – jedna prehliadka
3 až 15 rokov – prehliadka každé 2 roky

Všeobecný lekár
od 15 rokov – prehliadka raz za dva roky
evidovaný darca krvi – raz ročne
zdravotne postihnutí – raz ročne

Stomatológ
do 18 rokov – raz za polrok
nad 18 rokov – raz ročne
v tehotenstve – na začiatku a pred koncom

Gastroenterológ
v 19-20 rokoch – dychový test na Helicobacter pylori
Športový lekár
do 18 rokov – čiastočná úhrada organizovanému športovcovi
Gynekológ
nad 18 rokov (alebo od dovŕšenia 1. tehotenstva) – raz ročne
v tehotenstve – raz mesačne, pri rizikovom podľa potreby
ultrasonografické vyšetrenie prsníkov – raz za dva roky
od 23 do 64 rokov – skríning krčka maternice, prvé dva odbery v ročnom intervale, po negatívnom náleze raz za tri roky
mamografické vyšetrenie – od 40 rokov raz za dva roky
Urológ
muži nad 50 rokov – raz za tri roky

zvoľte správne probiotiká
Aby sa pacient vyhol rôznym komplikáciám vrátane hnačiek, lekári pri liečbe antibiotikami odporúčajú užívať aj probiotiká.
Antibiotiká popri ničení škodlivých baktérií zároveň likvidujú aj tie, ktoré sú organizmu prospešné. Probiotiká zase priaznivo ovplyvňujú tráviaci trakt človeka. Trh však ponúka množstvo probiotík, preto nie je jednoduché vybrať ku každému antibiotiku to správne. Keďže bežne používané probiotické kmene ako lactobacily a bifidobaktérie sú odolné len proti úzkej škále špecifických antibiotík, je dôležité, aby lekár alebo lekárnik poradili pacientovi konkrétne probiotikum.

Mozgová porážka striehne hlavne na ženy
Americké ženy vo veku 45 až 54 rokov dostanú mozgovú porážku trikrát častejšie ako muži rovnakého veku.
Zaujímavé je, že ešte pred piatimi rokmi bola táto pravdepodobnosť u žien oproti mužom iba dvakrát vyššia. Pri týchto výsledkoch sa odborníci z Univerzity v Los Angelos opierali o štúdiu s údajmi takmer 2 200 mužov a žien vo veku od 35 do 64 rokov. Podľa nej je za vznik porážky zrejme zodpovedný tuk obaľujúci vnútorné orgány v bruchu. V každom prípade typ abdominálnej obezity zvyšuje pravdepodobnosť výskytu cukrovky, vysokého krvného tlaku a cholesterolu, ktoré zase patria medzi najčastejšie rizikové faktory nástupu mozgových príhod. Na Slovensku každoročne postihne cievna mozgová príhoda približne 160 ľudí zo stotisíc.

Mozartova hudba a nedonosené deti
Hudba Wolfganga Amadea Mozarta má priaznivý vplyv na rast predčasne narodených detí.
Izraelskí lekári skúmali vplyv Mozartovej hudby na metabolizmus nedonosených novorodencov. Vychádzali z predpokladu, že ak dôjde k jeho spomaleniu, zvýši sa prírastok hmotnosti. Pokusmi zistili, že počas desiatich až tridsiatich minút počúvania cédečka rakúskeho skladateľa sa metabolizmus bábätiek spomalil až o 13 percent.  „Mozartova hudba má priaznivý vplyv na rast hmotnosti,“ hovorí telavivský šéf tímu Ronit Lubetzky.  „Nie je však isté, či by sme dosiahli rovnaké výsledky aj s hudbou iných skladateľov.“ Experti sa domnievajú, že tajomstvo blahodarného vplyvu hudby na ľudský mozog je ukryté v štruktúre Mozartových skladieb, kde pri porovnaní s dielami iných autorov sa častejšie striedajú melodické pasáže, na ktoré mozog reaguje silnejšie.