Mojcasopis.sk

Slovenskí telovýchovní lekári vyvíjajú diagnostické metódy na odhalenie zhoršujúceho sa stavu pohybového systému starších ľudí vekom.

U šesťdesiatročných a starších ľudí je dôležité zistiť, do akej miery sa znížila sila a výkon ich svalov, aby bolo možné vhodným cvičením a prevenciou predísť nebezpečným pádom a následným zlomeninám.

Viedenský Wilhelminen Spital Ludwig Bolzman Institut požiadal telovýchovných lekárov z bratislavskej Fakulty telesnej výchovy a športu o spoluprácu pri vývoji diagnostiky na odhalenie porúch pohybového (nervovo-svalového) systému, ktorý sa u človeka s pribúdajúcim vekom zhoršuje. Rakúšania pritom vychádzali z predpokladu, že priemerný vek života ľudí sa zvyšuje a že v Európe budú seniori v nasledujúcich rokoch vo väčšom rozsahu ako dnes zastávať mnohé pracovné posty. Na to by však mali byť lepšie pripravené aj ich svaly...

Rapídne zhoršenie po šesťdesiatke
V prípade zhoršovania funkcií pohybového aparátu sú základom sila a výkon svalov, ktorých vrchol človek dosiahne do tridsiatich rokov. Potom dochádza k miernemu zhoršovaniu až do šesťdesiatky, keď sa strata začne prejavovať výraznejšie.  „Až do osemdesiatky sa napríklad sila svalov znižuje  približne o 1,5 percenta a ich výkon o 3 percentá ročne,“ konštatuje telovýchovný lekár prof. MUDr. Dušan Hamar, PhD., ktorý vedie projekt vývoja diagnostických metód.  „Vo svete je pritom známy celý rad metód, ktoré sa dajú využívať na zlepšenie pohybových funkcií. Či už ide o špeciálny silový tréning, cvičenia na nestabilných podložkách (podrobnejšie ich predstavíme v niektorom z nasledujúcich čísiel časopisu – pozn. redakcie), alebo hoci o tance. Tie posledné považujeme u starších ľudí za ideálnu prevenciu pred stratou sily i výkonu svalstva, pretože nielen spomalia zhoršovanie nervovo-svalového aparátu, ale dokážu zoslabovanie aj zastaviť. Na Slovensku je však tento druh prevencie ešte len v plienkach.“

Beh alebo plávanie nestačia
Prof. Hamar upozorňuje, že aeróbne športy (turistika, rekreačný beh, jazda na bicykli, plávanie a iné) sú síce pre ľudí skôr narodených vynikajúcim doplnkom života na udržanie pružnosti ciev, ale stratu sily či výkonu svalstva ovplyvňujú iba čiastočne. Preto aj keď do neskorého veku chodíte plávať alebo beháte, môže sa vám stať, že zrazu, napríklad po ťažšej chrípke, sa čím ďalej, tým ťažšie zdvíhate zo sedadla, máte problém rýchlo prejsť na druhú stranu ulice, kým svieti zelená, a podobne. Povedané inak – čoraz viac sa blížite k prahu bezvládnosti a začínate byť odkázaní na pomoc iných.

Ostať sebestačný až do konca
Zdravý človek sa desí okamihu, keď by mal byť na staré kolená odkázaný len na pomoc iných.  „Lenže aj z tejto podprahovej úrovne sa môže dostať vlastnými silami a sám sa o seba postarať,“ tvrdí prof. Hamar.  „Návrat má, samozrejme, obrovský význam nielen pre psychiku samotného jedinca, ale z hľadiska nákladov aj pre spoločnosť. Práve preto mnohé domovy dôchodcov západoeurópskych krajín zaradili do svojich programov cieľavedome udržiavať ľudí nad prahom bezvládnosti alebo im pomáhať vracať sa nad neho. S dôchodcami špeciálne cvičia, respektíve vedú ich k tomu, aby mali radosť z akejkoľvek fyzickej aktivity, ktorá ich udrží čo najdlhšie  sebestačnými.“

Prístroj pre verejnosť
Pri ubúdaní pohybových schopností starších ľudí považujú lekári za najdôležitejšiu stabilitu  človeka. Slovenskí telovýchovní lekári ju dnes dokážu presne namerať a vyhodnotiť každému, pričom je dôležité zistiť, ako ťažisko  „kmitá“ v prípade postoja s otvorenými i so zatvorenými očami, na jednej nohe atď. Iným prostriedkom sú meniace sa terče na obrazovke počítača, ktoré má človek  „trafiť“ ťažiskom svojho tela. Celý dej pritom zachytáva počítačová grafika. Rovnako je možné vyhodnotiť ako človek ťažiskom tela kopíruje na obrazovke graficky vyznačenú cestu.  „Týmito a podobnými pokusmi vyvíjame metódu, ktorá bude jednoduchá,“ uzatvára prof. Hamar.  „Na jej princípe potom navrhneme prístroj, ktorý nebude prehnane drahý a zabezpečí skríningové vyšetrenie  pohyblivosti starších ľudí vzhľadom na ich vek.“

Seniori, pády, zlomeniny
• tridsať percent 65-ročných ľudí a päťdesiat percent osemdesiatročných padne aspoň raz do roka
• päť až desať percent pádov ľudí starších ako 65-ročných končí zlomeninou
• štvrtina ľudí nad 65 rokov zomrie po zlomenine kŕčka stehennej kosti do šiestich mesiacov

Tučné deti majú príznaky srdcových chorôb
Väčšina obéznych detí má už vo veku troch rokov príznaky budúcich srdcových ochorení.
Americkí odborníci z University of North Carolina zaznamenávali u detí od jedného do sedemnásť rokov hodnoty C-reaktívneho proteínu (CRP), ktorého zvýšené hodnoty v krvi sa považujú za indikátora zápalu, vrátane zápalu cievnych stien. Zo 16-tisíc detí bolo 15 percent s nadváhou, 11 percent obéznych a 3,5 percenta veľmi obéznych. Až 40 percent z týchto tučných detí vo veku od troch do piatich rokov malo zvýšenú úroveň CRP, pričom u ostatných s normálnou hmotnosťou to bolo iba 17 percent. V skupine pätnásť- až sedemnásťročných namerali zvýšené CRP až 83 percentám detí oproti 18 percentám s normálnou hmotnosťou. Vedci skúmali aj prítomnosť ďalších dvoch látok, ktoré takisto slúžia ako indikátory zápalov v tele. Tie len potvrdili výsledky s CRP. Zatiaľ nie je známe, či sa v tele skôr objaví zápal, alebo obezita, lekári však predpokladajú, že po nástupe obezity vznikajú srdcové zápaly.