Mojcasopis.sk

Civilizovaný človek si vymyslel stovky dôvodov, aby odsúdil i trestal ničnerobenie, ale psychológovia vedia o lenivosti svoje.

Pri vyznávaní kultu činorodého a výkonného človeka západnej kultúry to ľudia obdarení málom energie (a často vyššou hmotnosťou) majú skutočne ťažké.

Veď ešte aj Biblia prirovnáva leňocha k hromádke hnoja, nad ktorým si každý odpľuje. V rozprávkach zase nedobre končia peciválovia či lenivá Marfa z Mrázika. Ešte aj lekári sa vyhrážajú ľuďom lenivým duchom, že v starobe si na nich Alzheimer  počíha skôr ako na pracovitých a výkonných.

Výživa matky je dôležitá
Podľa amerických špecialistov nedostatok výživových látok v strave tehotnej ženy spôsobuje, že takto získaných príznakov fyzickej  ,,slabosti“ z obdobia embryonálneho vývoja sa dotyčná osoba už nikdy nezbaví. Dokonca ani plnohodnotné stravovanie po narodení neodstráni sklon dieťaťa alebo aj dospelého človeka k „ničnerobeniu“. Okrem toho, aj keby patril hoci medzi najdisciplinovanejších jedákov, nepodarí sa mu zbaviť sprievodnej nadváhy. Vedúci tímu špecialistov Marc Vickers je presvedčený, že matkina výživa v nejednom prípade počas obdobia tehotenstva doslova  ,,odsúdi“ dieťa na aktívny alebo pasívny (,,lenivý“) spôsob života. Podľa neho by si teda hlavne matky mali robiť výčitky, a nie potomkom vyčítať ich  ,,lenivosť“.

Pohľad psychológov
Na bežnú lenivosť, ktorú nespôsobil nedostatok energie, si však psychiatri a psychológovia vytvorili vlastný pohľad. Za jej základ považujú nedostatok motivácie. Odporúčajú jednoduchý recept. Keď leňoch spustí ruky s myšlienkou, že zase sa mu nič nechce a to je zle, mal by si, naopak, položiť otázku: Z akého dôvodu vlastne musím pracovať? A potom sa ukáže, že lenivosť je len obyčajné podvedomé vzopretie sa. Napríklad dieťa otravuje lúštiť noty a hrať na klavíri, pretože sa mu viac páči hrať futbal. Žene zase nezáleží na udržiavaní poriadku a utieraní prachu v dome, v ktorom nie je gazdinou. Ani jeden z nich nemá chuť robiť dobrovoľne to, čo mu je nepríjemné a čo považuje za nepotrebné. Niekto vie odmietnuť priamo (alebo si to môže dovoliť), iný kľučkuje, až ho napokon podozrievajú z lenivosti. Takýto  ,,leňoch“ však obyčajne intenzívne duševne pracuje – chlapec vymýšľa najkomplikovanejšie cesty, ako uniknúť klavíru, žena si ide zodrať ústa vysvetľovaním, prečo dosiaľ nemohla upratať, i keď podvedomie im našepkáva, že zajtra bude potrebné vymyslieť inú výhovorku.  ,,Reagujú tak len preto, aby nemuseli robiť to, čo sa im nepáči,“ tvrdí psychologička Zlatica Bartíková.

Neschopnosť leňošiť
Mnohých ľudí nikto v detstve nenaučil rozumne si zorganizovať voľný čas, naučiť sa oddychovať a leňošiť. Takže rozmnožujú rady nepokojných, agresívnych alebo na druhej strane unavených, unudených. Títo jedinci ako dospelí potom vedú večný boj s pocitom viny z neefektívne stráveného voľného času. Väčšina z nich môže mať šťastie a presadí sa v povolaniach, ktoré si vyžadujú prehnanú náročnosť na seba (vorkoholizmus). Tragédiou však je, keď napríklad zo zdravotných dôvodov, pri odchode do penzie a podobne o prácu prídu. V ich prípade navyše platí, že čím sú starší, tým menšia šanca, aby im odborníci dokázali pomôcť objaviť vyváženosť medzi novými  ,,povinnosťami“ povedzme nezamestnaného a leňošením.  „Ak sa však s radosťou venujete širokému okruhu záujmov, tak vás z miery nevyvedie ani množstvo voľného času hoci po nástupe do penzie,“ radí Bartíková.

Ako je to s ničnerobením
Niektorí ľudia sa nám na prvý pohľad môžu zdať, že sú neproduktívni alebo leniví, ale oni si len nevedia zorganizovať a usporiadať svoje povinnosti. V práci sa nepretrhnú, dokážu okamžite prepnúť a zaoberať sa niečím iným, sú schopní venovať sa súčasne mnohým úlohám, nerobí im problém striedanie činností. V manažérskych pozíciách bývajú pre firmu pohromou a ako podriadení potrebujú nad sebou neustály dozor, kontrolu, zadávanie krátkodobých úloh, označovanie priorít a podobne.  ,,Na druhej strane by mohli byť pre vorkoholikov vzorom, ako okamžite prepnúť a užívať si,“ uzatvára Bartíková.

Lenivisť slávnych
Winston Churchill Jedinou fyzickou činnosťou anglického premiéra bolo hojdanie sa v kresle. Bol lenivý natiahnuť sa aj za popolníkom a na dlážke v okolí kresla sa vŕšili cigarové ohorky a popol.
Charles Darwin Autor vývoja druhov spával rovno v školskej lavici. Na univerzitné cvičenia sa mu väčšinou ráno a doobeda nechcelo zodvihnúť, ale radšej sa priamo z postele rozptyľoval streľbou do vrán.
Karl Marx Otec idey komunizmu bol lenivý zarábať si na život a dlhý čas ho živila staručká matka, aby sa nešťastníka neskôr ujal a vydržiaval kapitalista Engels.

Biobajpasy – nová liečba proti zužovaniu ciev
Priekopníkom metódy je profesor Wolfgang Schaper, ktorý pokusným králikom    podväzoval stehenné artérie. Vďaka vyššiemu tlaku si krv hlodavcov následne postupne začala hľadať cestu malými vedľajšími (kolaterálnymi) cievami v končatinách, ktoré sa im rozšírili, zosilneli a po určitom čase zmohutneli na plnohodnotné artérie (biobajpasy).

V súlade s biofyzikou
Profesor si pritom pomohol biofyzikálnym zákonom, ktorý hovorí, že ak v cieve tečie krv rýchlejšie a pod vyšším tlakom, zväčší sa jej priemer. Alebo ak krv nemôže tiecť hlavnou artériou, tlačí sa vedľajšími, menšími, ktoré sa rozšíria a zosilnejú. Tento proces potvrdzujú aj cievy pohybovo aktívnych ľudí, ktorí napríklad pravidelne behajú.  Novovytvorené cievy u nich lekári objavili nielen v končatinách, ale aj v panvovej oblasti, v mozgu či v srdci.

Ako prebieha liečba
Dnes v berlínskej Evanjelickej nemocnici ležia pacienti na ležadlách od chodidiel po pás  „nasunutí“ do širokých nohavíc ušitých z nafukovacích manžiet, ktoré sa naplnia vzduchom. Organizmus to vníma podobne ako fyzickú námahu. Krv pacientov je pritom hnaná od nôh hore. Podľa časopisu Spiegel sa po kúre touto metódou u   doteraz pätnástich pacientov s chorým srdcom zlepšil výkon ich krvného obehu priemerne o 87 percent!

Bajpasy a  „balóniky“ určite nekončia
Biobajpasy ako šetrnú metódu však lekári neodporúčajú ako záchranu ľuďom po srdcových infarktoch, mozgových príhodách ani fyzicky neaktívnym alebo fajčiarom. Tvrdia, že ešte dlho budú kardiochirurgovia využívať skalpel, keď pacientovi s nevýkonnou cievou najskôr odoberú časť žily a ňou premostia zúžené miesto na artérii, rovnako ako zavedenie a nafúknutie  „balónika“ v zúženej časti tepny, čím dnes v artériách obnovujú prietok krvi.