Mojcasopis.sk

Mnohí moderne zmýšľajúci ľudia sa vracajú k zvyklostiam svojich predkov, ktorí pôstom čistili, liečili, regenerovali a prebúdzali k novej energii svoje telá i duše.

Pôstne kúry a očisťovacie procesy sa dnes nevnímajú len ako relikvie náboženstiev, ale zaznamenávajú čoraz viac priaznivcov aj medzi európskymi lekármi.

Postiaci sa človek netrpí ani fyzicky, ani psychicky. Veď len zo svojej vôle alebo z rozhodnutia lekára na istý čas obmedzil príjem potravy. Ak to zvláda pri rešpektovaní všetkých pravidiel, prestane ho po krátkom čase trápiť hlad a nepríde ani o fyzickú výkonnosť.

Čo je autointoxikácia?
V stravovaní Európanov či Severoameričanov dominuje priveľa jedla, niekedy nekvalitné potraviny, prípadne ich nevhodná kombinácia.  „Dochádza pritom k autointoxikácii (sebaotrave),“ hovorí MUDr. Mária Fulová, ktorá vedie Školu verejného zdravia v Bratislave.  „Nemám na mysli akútnu otravu, ktorá nastupuje po požití jedovatej látky, ale dlhoročné ukladanie metabolického odpadu do všetkých tkanív a orgánov ľudského tela. Autointoxikácia nevynechá žiadnu jeho časť. Výsledkom býva spomalený metabolizmus buniek, teda ich nedostatočná obnova, keď staré bunky odumierajú a vytvárajú sa nové, ktoré však už nemusia byť natoľko zdatné, ako by sa žiadalo. Tu je tiež vysvetlenie, prečo nastupuje vysoký krvný tlak, cukrovka, choroby kostí, kĺbov, nadváha, dýchavičnosť, poruchy trávenia, chronická únava a iné problémy. No a čím dlhšie autointoxikácia trvá, tým ťažšie sa jej dôsledky naprávajú.“

Detoxikačné kurzy
MUDr. Fulová usporadúva týždenné detoxikačné kurzy. Vychádza pritom z predpokladu, že niektoré choroby (vysoký tlak, cukrovka) drží pacient na uzde len  pomocou liekov. Ak ich však vysadí, okamžite sa prihlásia v plnej sile. Po detoxikačnom kurze doktorky Fulovej, na ktorý prichádzajú hlavne  „lepšie živení“ účastníci, sa všetky tieto ochorenia výrazne znížili alebo stratili.  „U všetkých hypertonikov sa počas prvých troch-štyroch dní začal tlak znižovať a počas pobytu postupne ďalej klesal,“ hovorí lekárka.  „Podstatné je, že každý, kto sa obával detoxikácie, bol príjemne prekvapený. Počas prvých dvoch-troch dní sa síce občas ozval hlad, ale od štvrtého dňa až do skončenia detoxikácie sa už všetci cítili výborne, mali dobrú náladu, boli plní sily a bez pocitu hladu! Zároveň si znížili telesnú hmotnosť, účastníci schudli od 1,2 do 12 kíl. Ustúpili bolesti svalov, kĺbov, chrbtice, opuchy i migrény. Počas detoxikačného týždňa sme sa snažili čo najviac pohybovať – každý deň sme absolvovali spoločné aj individuálne cvičenie, nasledovala posilňovňa (kto koľko chcel), túra v horskom prostredí Malých Karpát. A každý deň sme kontrolovali výsledky nášho snaženia, pričom výrazne klesala aj hladina krvného cukru.“

Dlhšie hladovky len pod dozorom
Detoxikácie či hladovky s pitím dostatku nemineralizovaných a nesladených tekutín odborníci odporúčajú len pod lekárskym dozorom hlavne vtedy, ak sú dlhšie ako 24-hodinové. Konzervatívni predstavitelia medicíny sú navyše presvedčení, že v súčasnosti sa týmto metódam pripisuje priveľký význam a človek si vystačí s dostatkom čerstvej zeleniny a ovocia, ktoré dostane kúpiť v každom ročnom období. Zástancovia detoxikácií oponujú, že ovocie a zeleninu síce dostanú, ale priemyselne pripravované potraviny a len zdanlivo čerstvý tovar privádzajú do organizmu aj množstvo cudzorodých látok, ktorých sa zbaví práve detoxikáciou či správne absolvovanou hladovkou.

Pôst v náboženstvách
Kresťanstvo: Hlavné štyridsaťdňové pôstne obdobie sa začína Popolcovou stredou (v tomto roku 17. februára) a končí sa Veľkým piatkom. Katolíci označujú za dni prísneho pôstu hlavne prvý a posledný deň pôstu , keď prikazujú zdržiavať sa mäsitých pokrmov a dovoľujú sa iba raz za deň najesť. Za pôstny deň tiež považujú každý piatok v roku, ale pôstny úkon počas neho býva ľubovoľný – napríklad zdržiavanie sa mäsitého pokrmu, sladkostí, fajčenia, pitia alkoholu či pozerania televízie, vykonanie dobrovoľného skutku a iné. Cirkev nariaďuje v piatok vykonať aspoň jeden z týchto úkonov.
Budhizmus: Napríklad v tibetskej medicíne sa vykonáva očista organizmu a celého organizmu hladovkou, ktorá má rôznu dĺžku. Môže byť jednodňová, 3-trojdňová, 7-dňová, 14-dňová, 28-dňová, 40-dňová a 45-dňová. Sú však aj iné typy pôstov a hladoviek.
Islám: Počas mesiaca ramadánu moslimovia cez deň nepijú nápoje, nejedia, nefajčia a zdržiavajú sa sexu, v noci však pôst neplatí a môžu oslavovať.
Judaizmus: Má niekoľko pôstnych dní v roku, napríklad Jom Kipur či Tiš´a be-av.

Ovocné džúsy ničia zubnú sklovinu
Pre vysoký obsah vitamínov síce patria džúsy medzi nápoje zdravého životného štýlu, ale najnovšie americké prieskumy upozorňujú, že môžu vážne poškodzovať zubnú sklovinu. O agresivite cukrov a kyselín v ovocných džúsoch informoval výskum Inštitútu orálneho zdravia v Rochesteri. Vedúci lekár YanFang Ren upozornil, že pomarančový džús dokáže znížiť tvrdosť zubnej skloviny až o 84 percent.  „Kyselina tohto džúsu je taká silná, že zub doslova odplavuje,“ tvrdí Ren.  „Ide o vážny problém pre tých, ktorí pijú ovocné džúsy a perlivé nápoje každý deň. Zatiaľ nemáme účinný nástroj na odvrátenie erozívnych účinkov džúsov,“ pokračuje Ren, podľa ktorého majú podobné účinky aj sódovky či športové a energetické nápoje.  „Na druhej strane je však známe, že vysoké hladiny fluoridu môžu eróziu spomaliť.“ V tejto súvislosti radí dodržiavať dôslednú zubnú hygienu a čistiť si zuby dvakrát denne pastou obohatenou fluoridmi a najmenej raz do roka navštíviť zubára. Zároveň odporúča piť kyslé nápoje rýchlo (prípadne so slamkou), aby zuby mali s kyselinou čo najkratší a najmenší kontakt. Upozorňuje tiež, že nemá zmysel utekať hneď po vypití džúsu alebo iného kyslého nápoja umývať si zuby, pretože zubná sklovina je ešte asi hodinu  „zjemnená“ a človek si môže ešte viac uškodiť.