Mojcasopis.sk

Odkedy človek objavil, že signály na jeho správanie vydáva mozog, dokázal na túto tému vymyslieť množstvo bludov a poloprávd. Niektoré vám ponúkame.

Mýtus: Počúvanie vážnej hudby zvyšuje inteligenciu
Tento mýtus pretrvával dlhé roky a jeho efekt zo začiatku potvrdil aj prof. Gordon Shaw, ktorý nechal kalifornských študentov najskôr desať minút počúvať Mozartove skladby a následne im dal vyplniť IQ testy. No a tí dosiahli až o osem bodov lepšie výsledky ako ich kolegovia z kontrolnej skupiny. Následné pokusy však ukázali, že výsledky nemali nič spoločné s umením geniálneho rakúskeho skladateľa. Pod mýtus sa určite podpísal aj neurológ Albert Tomatis, ktorý v 50. rokoch minulého storočia úspešne liečil pacientov s poruchami reči a sluchu tiež Mozartovou hudbou.

Mýtus: U jedných dominuje pravá, u druhých ľavá hemisféra
Racionálni ľudia so schopnosťou orientácie na detaily by podľa mýtu mali mať dominantnejšiu ľavú hemisféru mozgu. Pravá má zase viesť k vyššej kreativite. K tomuto záveru sa odborníci dopracovali v 60. rokoch minulého storočia, keď skúmali epileptikov, ktorým v rámci liečby prerušili corpus callosum, spájajúci obidve hemisféry. Zistili, že za jednu oblasť zodpovedá pravá a za iné ľavá hemisféra. Odvtedy sa objavilo množstvo štúdií, ktoré mýtus spochybnili výsledkami, že do spomínaných procesov sa zapájajú obidve hemisféry.

Mýtus: S počtom nadobudnutých vedomostí rastie množstvo záhybov v mozgu
Mozog človeka sa postupne s jeho vývojom zväčšoval. Keďže však lebka ponúkala iba obmedzený priestor, prevláda názor, že hladký mozog začal postupne vytvárať záhyby. Plod v matkinej maternici má zo začiatku hladký povrch mozgu a len postupne vráskavie, aby v štyridsiatom týždni dosiahol rovnaké rýhovanie ako mozog dospelého človeka. Jednoznačne však platí, že iba tie záhyby, s ktorými sme sa narodili, budeme mať po celý život.

Mýtus: Mozog je sivý
Keby ste odstránili vrchnú časť lebky, videli by ste, že sivá síce prevláda, ale našli by ste aj žltasté či biele časti. Okrem toho v strednej časti mozgu by ste objavili aj čiernu a cievne zásobenie je červenej farby.

Mýtus: Človek využíva iba niekoľko percent mozgu
My obyčajní smrteľníci údajne využívame 3 až 5 percent, o Leonardovi da Vinci kolujú chýry, že využíval vyše 20 percent a Albert Einstein 10 percent kapacity mozgu. Na druhej strane vedci na základe zistení pomocou súčasných prístrojov tvrdia, že využívame celý mozog, a bez ohľadu na to, čo práve robíme, je  stále celý aktívny.

Mýtus: „Podprahová“ reklama funguje
S tvrdením, že formou  „podprahovej“ reklamy zvýšil predaj coly a popcornu v kine prišiel špecialista na reklamu James Vicary. Ten v roku 1957 vyhlásil, že do filmu umiestnil zábery s textami Pi colu a Jedz popcorn.  Lenže v kine sa predávali iba tieto dva výrobky, takže diváci nemali iný výber. Aj opakované výskumy potvrdili, že takáto  „podprahová“ reklama nefunguje a na to, aby si človek kúpil ponúkaný výrobok, musí si ho najskôr uvedomiť.

Kedy nejesť syry
Sú známe viaceré zdravotné ťažkosti, pri ktorých by ľudia nemali niektoré druhy syrov konzumovať.
• Mliečne výrobky vrátane syrov pôsobia hlienotvorne a lekári ich neodporúčajú jesť pacientom trpiacim častou nádchou a nachladnutím.
• Tvrdé syry nejedzte, ak máte zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi.
• Tehotné ženy by sa mali vyhnúť plesňovým syrom, baktérie a plesne môžu ohroziť zdravie plodu.
• Rovnako sa plesňovým syrom vyhnite, keď trpíte kvasinkovou infekciou.
• Pri zvýšenom krvnom tlaku zabudnite na bryndzu alebo na ďalšie druhy syrov s vyšším obsahom soli.
• Ak máte nadváhu, automaticky vylúčte tvrdé syry – 10 gramov obsahuje asi 150 kilokalórií.
• Pri diagnostikovaní rakoviny prsníka vynechajte všetky mliečne výrobky, pretože sa potvrdilo, že pri zvýšenej konzumácii mliečnych potravín sa zvyšuje riziko tohto onkologického ochorenia.
• Alergici na mlieko, samozrejme, musia syry zo svojho jedálneho lístka úplne vylúčiť.

Vakcína zabráni komárom prenášať maláriu
Američania testujú vakcínu, ktorá by v organizme zaočkovaného človeka mala vytvoriť protilátky zabraňujúce komárom prenášať maláriu. Každých tridsať sekúnd zomrie na maláriu jedno dieťa do päť rokov  plus každoročne desaťtisíce starších a dospelých ľudí. Pred tromi rokmi si toto ochorenie na Slovensko z afrického Beninu priniesol napríklad aj syn Jána Slotu a takmer ho stálo život. Princíp novotestovanej vakcíny je v tom, že odborníci zaočkujú potravu komárov – ľudí. A prostredníctvom nich sa účinný antigén AnAPN1 má dostať do tela hmyzu. Ide o takýto prvý spôsob na zastavenie šírenia malárie. Predchádzajúca verzia vakcíny z roku 2008 však vyvolala neočakávané ochorenia kože. Zatiaľ nie je jasné, ako dopadne súčasná verzia. Keby sa však ujala a ľudia by sa dali zaočkovať, rastúca sieť zaočkovaných by podľa očakávaní mala vyradiť parazita z  „obehu“. Zrejme ešte väčším prínosom by bolo, keby sa vakcína podávala spolu s dnešnou očkovacou látkou, ktorá je imúnna proti malárii.

Ženy bývajú po pôrode skleslé
Päťdesiat až osemdesiat percent matiek sa v prvých dňoch po pôrode dostáva do skleslých nálad, býva precitlivelých a často plače. Mnoho matiek sa za tieto svoje nálady hanbí. Majú totiž pocit, že by sa mali len tešiť, keď porodili dieťatko. Desať až dvadsať percent upadá po pôrode do depresie. Častejšie spomínaná psychická porucha postihuje prvorodičky, ženy, ktoré už niekedy depresiu zažili, a tie, v rodinách ktorých sa depresie častejšie vyskytujú. Príčiny takéhoto správania vidia psychológovia v tom, že rodičky sú síce šťastné, ale zároveň musia konfrontovať radosť s úzkosťami i so strachom, či s dieťaťom zvládnu ďalšie nástrahy života. V Japonsku sa postnatálna depresia vyskytuje menej ako v európskej alebo americkej civilizácii, pretože tam sa o mladé mamičky tri mesiace po pôrode starajú ich vlastné matky – babičky.

Tínedžeri, závislosť od internetu a sebapoškodzovanie
Tínedžeri, ktorí sú závislí od internetu, sú náchylnejší na sebapoškodzovanie, píše sa v austrálsko-čínskej štúdii. Na výskume sa zúčastnilo 1 618 adolescentov vo veku od 13 do 18 rokov. Študenti, ktorých klasifikovali ako mierne závislých, boli oproti ďalším bez závislosti 2,4-krát náchylnejší na sebapoškodzovanie a v poslednom polroku si ublížili jeden- až päťkrát. Mierne až vážne závislí adolescenti oproti tým, ktorí závislosťou netrpeli, sebe ublížili takmer päťkrát viac. Stalo sa tak v ich prípade počas polroka šesť- a viackrát.  „Aj mnohé ďalšie štúdie potvrdili, že medzi internetovou závislosťou, duševnými symptómami a depresiou tínedžerov existuje súvislosť,“ konštatovali odborníci z austrálskej University of Notre Dame.