Mojcasopis.sk

Viete, pri ktorých diagnózach sú potrebné vyšetrenia pomocou magnetickej rezonancie, centrálneho tomografu či ultrazvuku?

Neurochirurg sa nezaobíde bez výsledkov magnetickej rezonancie alebo cétečka tak ako kardiológ, gastroenterológ, endokrinológ, gynekológ, urológ, ortopéd či ostatní lekári bez výsledkov získaných ultrazvukom.

V nasledujúcich riadkoch sme sa pokúsili zhrnúť základné informácie o týchto moderných vyšetrovacích metódach, ktoré zobrazujú jednotlivé časti ľudského tela.

Magnetická rezonancia (MR)
Možno ňou sledovať všetky časti tela, v ktorých je voda. Využíva sa hlavne pri podozreniach na cievne alebo nádorové ochorenia mozgu, pri poraneniach chrbtice a poškodených stavcoch. Svoje miesto má však aj pri zobrazovaní pohybového aparátu. Nie je však vhodná na vyšetrenia kostí, pretože neobsahujú takmer žiadnu vodu. Zato lekár si môže pozrieť meniskus pacienta bez toho, aby do kolena zavádzal artroskop. Vyšetrenie pomocou magnetickej rezonancie však nemôžu absolvovať pacienti, ktorí majú v tele kovové predmety (kardiostimulátory, protézy a podobne). Kompletné vyšetrenie magnetickou rezonanciou v prípade celej hlavy trvá priemerne pol hodiny a pacient dostáva do uší štuplíky. Lekári naň posielajú pacientov s neurologickými chorobami, ako je napríklad roztrúsená skleróza, ale aj s nádormi mozgu, prípadne s chorobami kĺbov. Najväčším problémom pri vyšetreniach ktorýmkoľvek typom rezonancií v tvare tunela sú klaustrofobické pocity pacienta. Cena prístrojov sa pohybuje od 700-tisíc do 2,5 milióna eur, čo závisí od sily ich magnetických polí. To je hlavný dôvod, prečo naše zdravotníctvo nemá viac prístrojov MR. Samotné vyšetrenie je drahé, preto jediní, ktorí naň nemusia čakať, sú akútni a ťažko postihnutí pacienti.

CT prístroj
Pomocou röntgenového žiarenia dokáže vyšetriť prakticky ktorúkoľvek časť tela. Samotné CT vyšetrenie trvá niekoľko minút, u zložitejších prípadov o čosi dlhšie. Získaných snímkov je však veľké množstvo, ich hodnotenie časovo náročné, preto výsledky bývajú často k dispozícii až na druhý deň. Pred niektorými CT vyšetreniami je potrebné vypiť jódovú kontrastnú látku, ktorá pomáha odlíšiť normálne štruktúry od nádoru. Pred vypitím nesmie pacient jesť aspoň päť hodín. CT vyšetrenie sa neodporúča tehotným ženám. Najčastejšie sa využíva pri vyšetreniach zápalov alebo nádorov v brušnej dutine a na pľúcach, ale aj pri podozrení mozgovej príhody, úrazoch hlavy, chrbtice, zúženiach a vydutinách tepien v celej cievnej štruktúre a pri vyšetrovaní nádorov, prípadne zápalov hrubého čreva a iných orgánov.

Ultrazvuk
Je to výborná metóda vyšetrovania všetkých mäkkých tkanív, ale nehodí sa na vyšetrovanie pľúc a kostí. Podľa vyšetrovaného orgánu sa pre ultrazvuk zaužívali názvy sono, sonografia, ultrasonografia, echokardiografia, echo a podobne. Vyhodnotenie záznamu vyšetrenia si vyžaduje veľkú skúsenosť lekára, pričom mimoriadne zložité býva vyhodnotenie ultrazvuku u tučných ľudí. Nie sú známe nežiaduce účinky ultrazvuku, dokonca ani v prípade tehotných žien a detí. Pomocou ultrazvuku sa vyšetrujú bolesti nejasného pôvodu v bruchu, výskyt obličkových alebo žlčníkových kameňov (sonografia), vnútorného krvácania či nádorového ochorenia. Možno ním vyšetriť aj žalúdok, pankreas, pečeň, močový mechúr a ďalšie orgány. Ale medicína využíva ultrazvuk aj na vyšetrenie činnosti srdca (echokardiografia), štítnej žľazy, prostaty, nehovoriac o gynekológii a pôrodníctve. Vyšetrenie trvá päť až desať minút, deň pred ním by sa nemali jesť potraviny, ktoré nadúvajú (hrach, fazuľa, šošovica), a pred samotným vyšetrením sa nemá jesť najmenej tri hodiny.

Všestranná metóda
Ako základné vyšetrenie sa ultrazvuk využíva v kardiológii, gastroenterológii, hepatológii, endokrinológii, angiológii, gynekológii, ortopédii, urológii a v ďalších klinických odboroch. Vyšetrenie vyhodnocuje skúsený lekár, pričom dvaja odborníci sa niekedy nemusia zhodnúť na rovnakom výsledku, preto sa za užitočné považuje, keď rádiológ priloží k textu vyšetrenia aj snímku.