Mojcasopis.sk

Probiotiká pomáhajú, aby sa živiny a vitamíny v organizme lepšie vstrebávali. Na rozdiel od antibiotík, ktoré dobré baktérie ničia, probiotiká ich podporujú. Zlepšujú tým trávenie aj obranyschopnosť organizmu.

 Ak budete pravidelne konzumovať probiotiká, zlepšíte si imunitu a dokonca môžete žiť dlhšie.

Kaukazskí horali, ktorí pravidelne pili kefír, sa v minulom storočí skutočne dožívali vysokého veku. V Japonsku, v krajine s najdlhšou priemernou dĺžkou života, nájdete najväčšiu ponuku probiotických výrobkov. Probiotiká sú však len jedným z mnohých faktorov dlhovekosti (rozhodujú genetické predpoklady, spôsob života, strava).

Čo sú probiotiká?
Výraz probiotický pochádza z gréčtiny a znamená pre život, opakom je slovo antibiotický – proti životu. Probiotický účinok baktérií spočíva v tom, že v zažívacom trakte podporujú rast zdraviu prospešných baktérií a potláčajú rozmnožovanie mikroorganizmov spôsobené ochoreniami. Odborníci na gastroenterológiu to vysvetľujú tým, že črevná stena je obrovský ekosystém, kde žijú v rovnováhe alebo v nerovnováhe priaznivé aj patogénne mikroorganizmy. Ak prevažujú patogénne, je to záťaž pre organizmus. Aby sa zlepšila imunita, musia sa v črevách rozšíriť priaznivé mikroorganizmy, a na to slúžia probiotiká. Baktérie, ktoré chránia organizmus, sú v jogurtoch alebo iných kyslomliečnych výrobkoch. Pokles zdravých baktérií okrem chorôb zapríčiňuje hektický životný štýl, nedostatok pohybu a nevhodná strava. Zdravé črevo je pritom dôležité pri tvorbe vitamínov, napríklad B12 a K.

Nie každý jogurt je probiotický
Podľa profesora Libora Ebringera z Ústavu bunkovej biológie Prírodovedeckej fakulty UK Bratislava nie všetky mliečne baktérie používané na výrobu kyslých mliek možno nazvať probiotické.  „Baktérie s prívlastkom probiotické musia byť odolné proti nepriaznivému prostrediu najmä žalúdka a časti tenkého čreva, aby mohli nepoškodené preniknúť do hrubého čreva,“ vysvetľuje. Treba rozlišovať klasické jogurty a jogurty s probiotickými účinkami. Za probiotické možno pokladať iba tie, ktorých účinky podporujúce zdravie a vitalitu potvrdili klinické skúšky. Štúdie musia dokázať schopnosť probiotickej kultúry prežiť prechod tráviacim systémom a aj preventívne či liečivé účinky.

Čím viac, tým lepšie
Probiotiká posilňujú imunitu a zlepšujú trávenie, a tým zabezpečujú aj správne fungovanie celého organizmu. Výborným zdrojom živých kultúr sú jogurty, ktoré obsahujú L. Casei a L. Acidophilus. Pozor, podľa lekárov by ich ľudia mali konzumovať preventívne, nie ich považovať za liek. Mnoho výrobcov neuvádza na obale množstvo živých kultúr v potravine. Ak ich obsahujú zanedbateľné množstvo, nemajú žiadny účinok. Naopak, predávkovať sa týmito baktériami nedá. Tu platí pravidlo: čím viac, tým lepšie. Odporúčaná minimálna dávka je 100 gramov mliečneho výrobku, ktorý obsahuje aspoň tisíc živých probiotických kultúr v jednom grame alebo mililitri.

Aká je životnosť bifidobaktérií?
„Keď som sa pred 25 rokmi začal zaujímať o probiotické baktérie používané pri výrobe kyslých mliečnych produktov, zistil som, že ich kvalita nie vždy zodpovedala tomu, čo výrobca deklaroval na obale,“ hovorí profesor Ebringer. Prvé laboratórne výsledky potvrdzovali, že baktérie s probiotickými vlastnosťami vo vtedajších jogurtoch odumierali rýchlejšie. Takže lehotu určenú na spotrebovanie výrobku prežilo iba nepatrné množstvo baktérií.  „V poslednom období sa zistilo, že bifidobaktérie nie sú rovnaké. Dôkladným vyhľadávaním prírodných mliečnych baktérií s probiotickými vlastnosťami sa podarilo nájsť aj také, ktoré zodpovedajú kvalite dlhovekosti. V obchodnej sieti sa už vyskytujú živé probiotické jogurty so zaručenou trvanlivosťou 30 dní, a to bez použitia syntetických konzervačných látok v koncentráciách, ktoré predpisuje príslušný potravinový kódex.“

Probiotiká
-pôsobia preventívne proti rakovine čriev
-zlepšujú obranyschopnosť organizmu
-pomáhajú zlepšovať trávenie
-sú vhodným preventívnym prostriedkom proti ochoreniam tráviaceho traktu (žlčové kamene, zápal pankreasu, zápcha, syndróm dráždivého čreva, žalúdkový-dvanástnikový vred, ochorenia konečníka)
-pomáhajú, aby sa živiny a vitamíny v organizme lepšie vstrebávali

ryžová vláknina
Ryža je základnou potravinou a výživou pre miliardy ľudí. Pestuje sa vo všetkých častiach sveta od Ázie cez Afriku, Európu až po Ameriku. Rôzne klimatické podmienky si vyžadujú rôzne odrody ryže. Po žatve sa ryža zbaví vrchnej šupky a zostane hnedá, až leštením sa stáva biela. Ryža nie je alergén a neobsahuje lepok. Ryžové zrno obsahuje prevažne škrob a klíčky. Ryžové otruby sa získajú separáciou od ryžového jadra. Otruby a celozrnná ryža sú bohaté na diétnu vlákninu, antioxidanty vrátane stopových minerálov, fytochemikálií a vitamínov. Ryžová vláknina je koncentrovanejším zdrojom týchto živín ako celé zrno. V porovnaní s ďalšími druhmi vláknin má viac minerálov (magnézia, fosforu, zinku a selénu), obsahuje veľké množstvo vitamínu E (tokoferoly) a vitamíny skupiny B. Fytochemikálie zahŕňajú kyselinu polyfenolovú, fytoestrogény (lignany) a fytosteroly (oryzanol). Ryžová vláknina pomáha znižovať cholesterol. Štúdie s hnedou ryžou preukázali znižovanie hladiny cukru v krvi a krvného tlaku.