Mojcasopis.sk

Deň patróna zamilovaných, sa posledné dve desaťročia stal čoraz exponovanejším sviatkom. Aj u nás ho už niekoľko dní ohlasujú výklady obchodných domov plné srdiečok a podobných  „valentínskych“ darčekov.

Pôvod dňa svätého Valentína je záhadný. Viaže sa s ním meno najmenej troch rôznych svätcov martýrov. Ten, na ktorého si spomíname 14. februára, bol z Ríma. Valentín bol pohanský kňaz obrátený na kresťanskú vieru a žil v Ríme v treťom storočí po Kristovi. Podľa starej legendy imperátor Claudius II. Gótsky sa snažil vytvoriť mocnú armádu. Všimol si, že slobodní regrúti bojujú statočnejšie a s väčším nasadením ako vojaci, ktorých doma čaká rodina a najmä deti, preto zakázal sobáše. Vstúpiť do manželstva mohli len tí, ktorí neboli vhodní na službu v armáde, a tí, ktorí si už svoje vojenské roky odslúžili. Dekrét cisára Claudia, ktorým zakazoval rímskym vojakom ženiť sa, považoval  Valentín za porušenie Božích zákonov a snúbencov sobášil potajomky. Valentína preto uväznili. Vo väznici však liečil žalárnikovu dcéru Astériu, ktorá bola slepá. Legenda hovorí, že Valentín bol veľmi dobrým lekárom a Astérii zrak prinavrátil. Aj tak ho odsúdili na mučenie palicovaním, a keď sa ani potom nevzdal svojho presvedčenia, sťali ho 14. februára roku 269. Presne v tento deň poslal Astérii, do ktorej sa zamiloval, svoje posledné vyznanie lásky. Zamilovaný list ukončil slovami:  „Od Tvojho Valentína.“

Valentínky
Prvá valentínka, blahoželanie z lásky, sa objavil v 15. storočí, šíriť sa začali až v 19. storočí. Vtedy sa totiž začali vyrábať a tlačiť vo väčšom množstve. Dnes už neposielame len pozdravy, ale zvykneme svojich milých obdarovať aj niečím iným: kvetmi či drobnými darčekmi s motívom srdiečka. Valentínky sa zvyknú posielať či podarúvať aj rodičom, súrodencom a priateľom.