Mojcasopis.sk

Malé ženské zbrane mi vôbec nesadli, najlepšie mi to šlo s revolverom.

Som rodená pacifistka. Napriek tomu som na chvíľu podľahla čaru strelných zbraní. Hoci do strelnice umiestnenej v protiatómovom kryte pod Bratislavským hradom som vstupovala s obavami, či vôbec trafím terč.

Ak nerátam prak, naposledy som strelnú zbraň držala v ruke asi v ôsmej triede na základnej škole, keď sme v letnom tábore v rámci súťaže strieľali zo vzduchovky. Preto som sa na návštevu strelnice tešila i trochu bála zároveň. Čo keď mi to vôbec nepôjde? Moje obavy boli úplne neopodstatnené. Majiteľ strelnice Peter Šutjak nás privítal a najprv nám všetko poukazoval a vysvetlil. Základným pravidlom bolo v žiadnom prípade nemieriť na niečo iné ako na terč a hlaveň musela smerovať vždy do strelnice. Keďže nemám zbrojný pas, on nabíjal všetky zbrane. Keď sa minuli náboje alebo sa nejaký zasekol, pištoľ som položila a on ju prezrel. Vysvetlil nám tiež, že základný rozdiel medzi pištoľou a revolverom je v nabíjaní – pištoľ má zásobník a revolver bubienok, do ktorého sa vkladajú jednotlivé náboje.

Svedčia mi väčšie
Najprv vytiahol tri zbrane. Inštinktívne som chcela siahnuť po najmenšej, pán Šutjak ma však presvedčil, aby som skúsila niečo ťažšie. Tak som začala veľmi rozšírenou ČZ 75 Luger kalibru 9 mm. Nabíjal mi vždy po päť nábojov, aby som zbraň nemala zbytočne ťažkú. Prvých päť striel nebolo zlých, všetky boli na terči pri sebe. Ale v ľavom hornom rohu. Po konzultácii som zistila, že som zle mierila, smer výstrelu mi označovala malá červená bodka – kolimátor. Ďalšie strely už zasahovali stred terča. Povzbudená sľubným začiatkom a pochvalou inštruktora som si dala nabiť revolver Colt Python 357 Magnum. A pochopila som, prečo ho tak obľubujú drsní filmoví hrdinovia. Všetky strely mali v desaťpolíčkovom terči hodnotu deväť. Moje strelecké sebavedomie rázne schladila takpovediac kabelková Beretta 22 LR, malá ľahká pištoľ pre ženy. Príliš mi to s ňou nešlo. Aby som nezanevrela na talianske zbrane, priniesol mi Peter Šutjak vyskúšať športovú Berettu CX4 Storm, ktorá mi vzdialene pripomenula vzduchovkové časy. Prvé výstrely boli opatrné, lebo som sa bála spätného nárazu do pleca či do líca. Bol však takmer nebadaný, a tak sme sa celkom skamarátili. No a posledný bol Ruger 22LR s dlhšou hlavňou oproti Berette, ktorá spresňovala mierenie. Skvelý, takmer ako môj favorit Colt. Okrem pochvaly, že na začiatočníčku mi to šlo veľmi slušne, som dostala na pamiatku aj papierový terč, ktorý si v ten deň užil viac ako dosť. Ak si chcete aj vy ako amatéri bez zbrojného pasu zastrieľať, treba sa vopred telefonicky objednať, aby sa vám inštruktor mohol venovať. Cena závisí aj od typu zbrane a počtu vystrieľaných nábojov, to všetko si dohodnete pri prvom kontakte.