Mojcasopis.sk

V najmenšom štáte na svete (jeho rozloha je iba 0,44 km2) nájdete takmer dvetisícročnú históriu architektúry. Vatikán je zmesou rôznych štýlov, ktoré siahajú až do obdobia starovekého Ríma.

Niektoré z najstarších stavieb sa nachádzajú v podzemí, napríklad nekropola z 2. až 4. storočia. Malé kostolíky sú zasa príkladom jednoduchosti románskych stavieb. Veľkolepú Baziliku svätého Petra, ktorej výstavbu začal v renesančnom období pápež Július II. a dovŕšili ju v období baroka, naopak, prezentuje hra so svetlom, s formou a s priestorom.

História Svätého mesta sa začína v roku 65 rímskym masakrom kresťanov na Nerovom námestí Circo Vaticano. Pravdepodobne vtedy zomrel Mučeníckou smrťou aj prvý pápež – svätý Peter, ktorého považovali za Ježišovho priateľa. O sto rokov neskôr tu postavili jeho prvý pomník. V roku 315 dal cisár Konštantín na hrobe sv. Petra postaviť baziliku, ktorú vysvätili v roku 326. O tisíc rokov neskôr postavili novú baziliku, ale zničenie starej bolo kontroverzné, bolo v nej mnoho vzácnych byzantských mozaík a fresiek od Giotta di Bondone. Dokončenie stavby trvalo 150 rokov, pracovali na nej slávni umelci ako Rafael, Bramante, Michelangelo a Giacomo della Porta. Najväčší vplyv mal Michelangelo, ktorý sa stavby ujal v roku 1547 a navrhol kupolu vysokú 119 metrov. Do Baziliky sv. Petra sa zmestí neuveriteľných 60-tisíc ľudí, väčšina z nich je uchvátená z návštevy tohto svätého miesta. Pri archeologickom výskume v roku 1940 našli pozostatky starého kostola a dobre stavaného muža. Pápež Pavol IV. ich vyhlásil nájdené kosti za pozostatky svätého Petra. Počas okupácie Talianska Napoleonom kládla pápežská švajčiarska garda ako jediná z talianskych jednotiek odpor. Pápež neuznal napoleonské Talianske kráľovstvo. Právomoci pápeža boli oklieštené a z paláca ho vyhnali. V dvadsiatych rokoch 20. storočia fašistický diktátor Benito Mussolini obnovil pápežský štát a v roku 1929 vyhlásili autonómiu Vatikánu. V prvých rokoch nezávislosti založili prvú rozhlasovú stanicu a dnes má  Vatikán sedem rozhlasových a jednu televíznu stanicu.

Švajčiarska garda
Sú to ochrancovia pápežovej bezpečnosti, ale švajčiarskym gardistom sa nestane hocikto. Podmienkou je národnosť: musí to byť Švajčiar vysoký viac ako 174~cm vo veku od 19 do 30 rokov, katolík. Musí mať odslúženú základnú vojenskú službu vo Švajčiarsku a k tomu aj odporúčanie od svojej farnosti. Na službu vo Švajčiarskej garde sa muži upisujú na dva roky, potom si ju môžu predĺžiť. Zápis sa koná každý rok 6. mája. V ten deň v roku 1527 ich predchodcovia zahynuli pri obrane pápeža Klementa VII. Prvých žoldnierov, švajčiarskych gardistov, si najal pápež Július II. v roku 1506 a želal si, aby zabezpečovali jeho ochranu.

Čo musíte vo Vatikáne vidieť:

Námestie sv. Petra – „über“ urbánna architektúra Giana Lorenza Berniniho z rokov 1656 – 1667. Pri pohľade zhora vyzerá námestie ako obrovská kľúčová dierka obklopená 88 stĺpmi. Nad kolonádou sú sochy 140 svätcov. Ak chcete vidieť pápeža na Balkóne sv. Petra, je dobré priniesť si ďalekohľad.
Bazilika sv. Petra – druhá najväčšia bazilika na svete (najväčšou je jej replika v meste Yamoussoukro na Pobreží Slonoviny), obrovská pamiatka na génia, akým bol Michelangelo. Na vstup do baziliky musíte mať vhodné oblečenie. Krátke nohavice, minisukne alebo odhalené ramená nie sú povolené.
Vatikánske múzeá – na severnej hranici štátu je vchod do komplexu vatikánskych múzeí. V masívnom komplexe nájdete pamiatky zo Sýrie, starovekého Grécka, z Ríma a z Egypta, okrem nich tiež slávne súsošia Apolón z Belvederu, Laokón a ďalšie antické a renesančné sochy. Okrem sôch sú tu renesančné maľby (výzdobu izieb maľoval Rafael), busty, tapisérie a mapy.
Sixtínska kaplnka – je známa svojou výzdobou. Michelangelove fresky Stvorenie sveta (Genesis) a Posledný súd (Giudizio Universale) patria medzi najinšpiratívnejšie diela v dejinách ľudstva. Rátajte s tým, že všetko neuvidíte, len na prehliadku najznámejších diel je potrebných niekoľko hodín. Na navigáciu sú vhodné štvorfarebné orientačné itineráre, ponúkajúce prehliadky dlhé od 45 minút do 5 hodín. Všetky sa končia v Sixtínskej kaplnke. Z nej nie je možné vrátiť sa do múzeí, pozrite si všetko, čo chcete, pred jej návštevou.