Mojcasopis.sk

Viete si v súčasnej modernej Európe predstaviť mesto bez áut? Vo švajčiarskom Zermatte, mestečku pod majestátnym Matterhornom, všeobecný zákaz vjazdu pre autá platí a nikomu to nepripadá čudné.

Toto ekomesto je učupené uprostred alpských štítov presahujúcich nadmorskú výšku 4 000 metrov a patrí medzi najväčšie a najznámejšie lyžiarske strediská vo Švajčiarsku. Keďže v ňom platí zákaz vjazdu autám, dostanete sa sem iba vlakom. A to buď z Vispu, Brigu, alebo z Täschu.

V laky prichádzajú v pravidelných intervaloch, z Täschu každých dvadsať minút. A pretože je reč o Švajčiarsku, sú presné. Auto musíte nechať na veľkých odstavných parkoviskách, cesta vlakom z Täschu do Zermattu trvá približne 15 minút. V ekomeste vás privítajú malé elektroautíčka, ktoré slúžia ako taxíky. Jednotlivé ubytovacie zariadenia majú vlastné elektromobily, ktoré klientov vozia zo stanice rovno do hotela a späť. Pri príjazde do mesta ráno nie sú na stanici zriedkavosťou  „trubadúri“ v krojoch a dobrej nálade. V zime sa Zermatt zaplní lyžiarmi, v lete turistami a horolezcami. Aj v lete však môžete stretnúť turistov s lyžami na pleci, pretože na okolitých ľadovcoch sa lyžuje po celý rok. Keď sme sa pýtali, ako môže mesto existovať úplne bez áut, sprievodca nás opravil, že nejaké výnimky predsa len existujú. Vjazd majú v skorých ranných hodinách povolené autá zabezpečujúce odvoz smetí a počas dňa v prípade potreby záchranné služby a hasiči. Ale inak im v mestečku vôbec automobilová doprava nechýba. 

Keďže mesto žije najmä turistickým ruchom, jeho prevažnú časť tvoria ubytovacie zariadenia. Sú rafinovane vsadené medzi pôvodné drevené objekty na akýchsi stračích nôžkach s ručne vyrezávanými drevenými škridľami a rôznymi ozdobami na fasádach. Človeku sa chvíľami zdá, že sa posunul v čase. Za kostolom na námestí  je horolezecký cintorín na pamiatku obetí Matterhornu a vynechať by ste nemali ani Alpines múzeum. Približuje históriu horolezectva a jednu z expozícií venovali Edwardovi  Whymperovi, ktorý v roku 1865 viedol prvú expedíciu na Matterhorn. Ťažké je odolať množstvu tradičných dobrôt, aj keď kôra syrov občas pôsobí, akoby si pamätala časy vojny. Produkty sú však vyrobené z mimoriadne kvalitných surovín, veď aj miestne kravy a ovce sa pasú v trojtisícových výškach. A ako sa v ekomeste patrí, nákup vám zabalia do papierových obalov.

Byť v Zermatte a neodviezť sa niektorou
z lanoviek vysoko medzi štíty by bol hriech. Môžete sa vybrať napríklad na Kleines Matterhorn do výšky 3 883 metrov alebo na Gornergrat do výšky 3 090 metrov. Z oboch sa vám naskytne neopísateľný pohľad na najkrajší a najfotografovanejší štít. Zubačka na Gornergrat je prispôsobená aj imobilným, rovnako ako celé okolie vrcholu, takže vychutnať si alpský majestát môže skutočne každý. Kto má chuť sa pokochať prírodou, môže ísť späť do Zermattu pešo a kedykoľvek na ktorejkoľvek stanici cestou dole opäť nastúpiť na zubačku. Trasa patrí medzi nenáročné a zvládnu ju aj rekreační turisti.

Švajčiarsko je na slovenské pomery drahá krajina, ceny všetkých produktov a služieb sú aj jedenapolnásobne vyššie ako u nás. Napríklad za chlieb zaplatíte dve až tri eurá, za spiatočný lístok na zubačku na Gornergrat šesťdesiat eur, ale na vrchole môžete zostať, ako dlho len chcete. Hoc aj celý deň. Pri mapkách a v prospektoch, ktoré pri kúpe lístka dostanete, nájdete aj odchody zubačky z jednotlivých staníc, ako aj vlakov späť do Täschu. Malé švajčiarske ekomestečko má svoje nezabudnuteľné čaro a nepochybne sa vám navždy vryje do pamäti.