Mojcasopis.sk

V nevysokých, ale o to čarovnejších Súľovských skalách, v rozprávkových skalných masívoch, vežiach, ihlách a bránach je ukrytých mnoho zvláštností. Jednou z nich je Súľovský hrad.

Súľovské skaly vytvárajú pseudokrasové tvary známe ako skalné mesto. Možno tu obdivovať Obrovskú, Súľovskú či Gotickú bránu, Kamenný hríb aj Súľovský vodopád. Pri kráčaní po bralách má človek pocit, že stúpa po zvetranom betóne.

Súľovské vrchy sú vyhľadávanou lokalitou pri obci Súľov. Počas celého roka tu na vás čakajú niekoľkohodinové túry po dobre značených trasách s prevýšením 250 až 500 metrov. Najlepšie je prejsť celú oblasť náučným chodníkom. Na sedemnástich informačných paneloch sa dozviete všetko o geologickom zložení, geomorfologických tvaroch, ale aj o rastlinách či živočíchoch, ktoré tu žijú. Na miestach, kde chodník prechádza mohutnými skalnatými úsekmi, sú kovové rebríky a reťaze. Tie ho robia ešte atraktívnejším.

Prístup úzkym chodníkom
Súľovský hrad, občas nazývaný aj Roháč, nemal síce väčší strategický význam, ale bol postavený so značným výškovým rozdielom medzi hornou a dolnou časťou. Stavitelia hrad prispôsobili prírodným skalným útesom, ktoré boli často súčasťou jeho múrov a stien. Horný a dolný hrad boli spojené strmo stúpajúcim schodiskom, vysekaným priamo v skalnom podloží. Údajne bolo prekryté, takže pohyb po schodoch pripomínal pohyb v tuneli. Jedným takým treba prejsť aj v poslednom úseku výstupu na hrad. Všetci robustnejší majú s jeho prechodom nepochybne problém. Prístup na hrad bol počas jeho existencie možný len po úzkom chodníku. Zásobovanie pitnou vodou vyriešili jej nosením z blízkeho prameňa v kožených vreciach, prípadne v menších sudoch. Napriek všetkým problémom mal až osemnásť miestností, dokonca aj kaplnku.

Adrenalínový zážitok
Návštevníka pri výstupe na hrad čaká trochu adrenalínového zážitku napriek tomu, že túra sa začína nenáročným chodníkom v lese. Čím viac sa približujete k cieľu, tým je výstup strmší. A ak je práve po daždi, tak aj šmykľavý. Výhľad z vrcholu však za tú námahu stojí. Vidieť na hrebeň Javorníkov, Maníny, Vršatec, Strážov a celý veniec Súľovských skál. Mnohé z nich majú rôzne podoby. Záleží len na vás, či v nich vidíte draka, alebo iné zviera, poprípade nejakú obludu.

Z histórie
Súľovský hrad vo výške 660 metrov nad morom patrí k najnedostupnejším na Považí. Prvýkrát sa spomína v roku 1470. Vtedy kráľ Matej Korvín súhlasil, aby Eliáš Súľovský malú pevnosť posilnil a rozšíril na spôsob hradu. Surovinami na výstavbu boli súľovský zlepenec a travertín. V roku 1550 hrad zničil požiar a od poškodenia zemetrasením v roku 1763 z neho zostali len ruiny. Nepatrné zvyšky jeho múrov sa nachádzajú medzi ťažko prístupnými skalami.

Povesť o krutom Rhadagaisovi
Syn panovníka Rhadagaisa sa proti vôli otca zaľúbil do kresťanky. Ku kráľovskému sídlu sa prisťahoval drak a krajinu postihlo sucho. Kráľ teda rozhodol, že drakovi obetujú nielen synovu milú, ale aj syna, pretože nepodľahol len jej kráse, ale aj náboženstvu. Pohania pripravili pred dračou dierou hranicu, dvojicu priviazali ku kolu a zapálili oheň. Drak sa vyrútil z jaskyne, zastal pred hranicou. Nebo sa zatiahlo a zjavila sa krásna dáma. Obetiam položila na hlavu vavrínový veniec, draka skolil blesk a na nebi sa zjavil horiaci kríž. Kráľa osvietilo a prijal kresťanskú vieru.