Mojcasopis.sk

Naša malá krajina ukrýva mnoho unikátov. Jedným z nich sú nádherné drevené kostolíky postavené bez jediného klinca, z ktorých sedem je zapísaných do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO.

Ste unavení z hlučných pláží alebo z každodenného zhonu? Tak sa vyberte do miest, kde akoby zastal čas. Mnohokrát zapadnuté dedinky skrývajú jedinečné architektonické poklady nezriedka v krásnej prírodnej scenérii. Naplánujte si výlet, kde môžete spojiť obdivovanie krajiny s dielami šikovných rúk starých majstrov.

S akrálne pamiatky sú popri hradoch a zámkoch najnavštevovanejšími zástupcami architektúry. A pritom nemusia mať rozmery ani pátos veľkých katedrál. Omnoho komornejšie, no o to čarovnejšie je prostredie drevených kostolíkov, ktorých niekoľko desiatok je rozosiatych aj po Slovensku. Ich unikátnosť spočíva najmä v tom, že pri ich stavbe sa nepoužil iný materiál ako drevo. Napriek tomu prežili niekoľko storočí a mnohé dodnes slúžia na bohoslužby a iné cirkevné obrady. Podľa historických záznamov sa pôvodne na Slovensku nachádzalo viac ako 300 drevených sakrálnych stavieb. Do dnešných dní sa zachovalo 61 roztrúsených najmä po severnom a východnom Slovensku.

Severná trasa
Ak by ste ich chceli všetky obísť, pripravte si niekoľko dovoleniek. Naraz sa stihnúť nedajú a ani nie je dobré zbytočne sa naháňať. Prídete tak o čaro týchto úchvatných stavieb. Jednou z príjemných trás, ktorú zvládnete napríklad aj s deťmi, je oravská. Začať môžete v Istebnom a potom sa presunúť do Leštín pri Vyšnom Kubíne. Ležia síce trochu od ruky, no bohato maľovaný interiér evanjelického kostolíka vám to vynahradí. Odtiaľ sa vyberte do Tvrdošína, kde určite neobíďte gotický Kostol Všetkých svätých na miestnom cintoríne. Je to jedna z najstarších stavieb tohto typu, postavili ju v 15. storočí a o dvesto rokov neskôr renesančne upravili. Kostol v deväťdesiatych rokoch citlivo zreštaurovali, čoho dôkazom je aj ocenenie EUROPA NOSTRA, udeľované za výnimočné zachovávanie kultúrneho dedičstva. Po ceste z Tvrdošína sa môžete zastaviť aj pri Oravskej priehrade, no určite si vyhraďte dosť času, aby ste putovanie skončili v Zuberci-Brestovej. Tamojšie Múzeum oravskej dediny by určite mali vidieť vaše deti a aj vy, ak ste tam ešte neboli. Okrem toho, že sa pred vami ako na dlani rozprestrie prostredie drsného života  uplynulých storočí, je tu krásny drevený kostolík prenesený z dedinky Zábrež.

Pod ochranou skanzenov
Zábrežský kostol nie je jediný, ktorý skončil v skanzene. V martinskom Múzeu slovenskej dediny je už niekoľko desaťročí dominantou rímskokatolícky kostol z Rudna, jediný zachovaný drevený kostol v Turci. Cerkvu sv. Mikuláša z obce Zboj preniesli do Expozície ľudovej architektúry Šarišského múzea v Bardejovských kúpeľoch, takže ak tam náhodou zavítate na liečebný pobyt, odporúčame. V areáli Vihorlatského múzea v Humennom zas tróni kostolík z Novej Sedlice a Múzeum ukrajinskej kultúry vo Svidníku sa pýši cerkvou z Novej Polianky, pôvodne zasvätenej sv. Paraskieve. Do metropoly východu už v roku 1927 previezli pôvabnú cerkvu z obce Kožuchovce a dnes je súčasťou Východoslovenského múzea v Košiciach. V expozíciách pod Staroľubovnianskym hradom je aj kostol z Matysovej. Najdlhšiu cestu má však za sebou Cerkva sv. Mikuláša z obce Habura pri Medzilaborciach. Drevený svätostánok v obci postavili už na začiatku 16. storočia, neskôr po vybudovaní kamenného kostola Haburčania pôvodný predali neďalekej Malej Poľane. Ale ani tam sa dlho neohrial. Keď si postavili kamenný, starý drevený putoval až do Hradca Králové na náklady vtedajšieho starostu Josefa Pilňáčka.

Východ vedie
Východné Slovensko je drevenými sakrálnymi pamiatkami doslova posiate. Najmä na jeho severe a krajnom východe majú vzácny kostol doslova v každej dedine. Okresy Bardejov, Svidník, Humenné či Snina sú domovom väčšiny drevenej architektúry. Tieto obzvlášť pôvabné stavby sú buď gréckokatolícke, alebo pravoslávne a ich súčasťou sú nádherné maľované ikonostasy, ako aj iná výzdoba interiéru. Typické pre túto oblasť sú trojdielne zrubové stavby takzvaného lemkovského typu, ktoré symbolizujú Svätú Trojicu, s charakteristickými vežičkami. Šindľová pokrývka strechy im prepožičiava zvláštnu útulnosť, ktorá neraz kontrastuje s divou prírodou. Nie všetky cerkvy, ako sa tu volajú, stoja uprostred obce, mnohé sú akoby mimo, obklopené cintorínmi, a nezriedka stoja na vysokých, ťažko prístupných miestach. Ako mimoriadne príjemnú odporúčame návštevu Národného parku Poloniny s jedinečnými lesnými porastami a typickými lúkami, ktoré sa pretavili aj do jeho názvu. Súčasťou chráneného územia sú tiež drevené cerkvy v Topoli, Uličskom Krivom, Ruskom Potoku a Jalovej.

Nechoďte bez prípravy
Pri ceste za drevenými kostolíkmi sa vybavte trpezlivosťou a predvídavosťou. Nie všetky sú totiž bežne prístupné verejnosti, a preto je dobré pred cestou sa ubezpečiť, že práve ten váš vyhliadnutý bude otvorený. Kostoly, ktoré sa nevyužívajú pravidelne, bývajú obvykle zamknuté a kľúče sú na miestnom farskom úrade, kde je dobré vašu návštevu aspoň deň-dva dopredu nahlásiť. V obciach, kde nie je fara, mávajú kľúče aj starostovia, prípadne obyvatelia, ktorí bývajú blízko pri kostole. Aj tu je vhodné vopred sa ohlásiť, vyhnete sa tak šomraniu, ale aj nepríjemnému zisteniu, že nikto nie je doma. Miestni inak bývajú zväčša príjemní spoločníci a okrem prehliadky kostola vám podajú niekedy až prekvapivo odborný výklad. Informácie o otváracích hodinách a mnohé kontakty nájdete na stránke www.muzeum.sk.

Osem divov Slovenska
Pôvabnej drevenej architektúre sa dostalo ocenenia aj na najvyššej úrovni. Osem z kostolov takzvaného Karpatského oblúka v roku 2008 zapísali do Zoznamu svetového kultúrneho dedičstva UNESCO. Sú to evanjelické artikulárne kostoly v Hronseku (okres Banská Bystrica), Leštinách (okres Dolný Kubín) a Kežmarku, ďalej rímskokatolícke v Hervartove (okres Bardejov) a Tvrdošíne a nakoniec kostoly východného obradu v Bodružali a Ladomirovej (oba okres Svidník) a v Ruskej Bystrej (okres Sobrance).