Mojcasopis.sk

Manínska tiesňava je zvláštna. Idete a zrazu akoby ste boli na konci sveta. Z obidvoch strán skalné steny a pred vami tiež. Iba ten, kto sa lepšie pozrie alebo tieto miesta pozná, vie, že cesta pokračuje ďalej.

Kaňon preklenutý mostom, pod ktorým zurčí potok. Potok, ktorý oddelil Malý Manín od Veľkého a vznikla zvláštna, ale krásna Manínska tiesňava. Divokosťou a zároveň romantikou priťahuje množstvo turistov. Ale len v prípade, že ju, dobre utajenú, nájdu.

Ten, kto dreveným mostom medzi skalami prechádza po prvý raz, má skutočne pocit, že ďalej cesta nevedie. O chvíľu sa však pred našimi očami otvára najkrajšie miesto v tiesňave: útvary Tupá, Ostrá a medzi nimi skalná ihla Panička.
Maníny, medzi ktorými je perla Považia ukrytá, sú dominantou a neodmysliteľnou súčasťou Považskej Bystrice. Pozornosť na seba pútajú už zďaleka. Okrem spomenutých útvarov aj Jašteričí hrebeň, Dračí hrebeň či Gotické steny vystihujú názvy jednotlivých brál tiesňavy. Skutočnou raritou je 40 jaskýň a priepastí. K najväčším patrí šestnásť metrov hlboká Jašteričia priepasť na Jašteričom hrebeni Malého Manína a Vápencová jaskyňa vo Veľkom Maníne. Je však zakázané ich navštevovať.

Horolezecké cvičné terény
V objatí skál nájdeme obľúbené cvičné terény horolezcov.  „Chodím sem trénovať niekoľkokrát do týždňa,“ hovorí mladík, ktorého si fotia všetci okoloidúci. Pripravuje sa na výpravu do Álp. Vyzerá ako pavúčí muž. S ľahkosťou a bez lana lezie po strmej skale. Tabuľky, na ktorých sú mená tých, ktorí v týchto miestach prišli o život, ho netrápia. Pri pohľade na tváre mladých ľudí však behá mráz po chrbte. Tiesňava je krásna, ale aj zradná.
Najkrajší pohľad je opäť na cestu. Skalné steny ju úplne uzatvárajú a nad nimi sa týči ihlan Kavčej skaly. Informačná tabuľa hovorí, ako gazdovia v minulosti prepravovali úzkou tiesňavou naplnené vozy. Neskôr sa však rozhodlo o rozšírení cesty. Dynamitom. Ale šetrne. Iba tak, aby po nej prešiel autobus.
„Keby sme u nás mali takúto nádheru, tak ju komerčne využijeme ako turistickú atrakciu,“ hovorí Rakúšan, ktorého na tiesňavu upozornili známi.  „Tu som však takmer prehliadol malú nenápadnú tabuľku, ktorá upozorňovala na odbočku. Takéto prírodné krásy by ste mali viac propagovať.“
Tí, čo si chcú okolitú krajinu pozrieť zhora, môžu sa pohľadom kochať z Veľkého i Malého Manína, Drieňovky, Bosmian či Havranej skaly. Najkrajší je pohľad z Veľkého Manína, odkiaľ vidno skalné mesto Súľovských skál či dokonca Martinské hole a Krivánsku Malú Fatru.
Za tiesňavou leží malá kotlinka s obcou Kostolec, vľavo pri ceste uvidíte zrubovú budovu bývalej ľudovej školy, známu vďaka pôsobeniu spisovateľa Petra Jilemnického v rokoch 1932 až 1936. Dnes sú v škole pamätné miestnosti.

Pohľad spisovateľa
Peter Jilemnický:  „Vedel som si predstaviť život týchto starších gazdov, keď spomínali, ako vozili zbožie do mlyna: pred tiesňavami zastali, zložili obilie, rozobrali voz, previedli kravy, preniesli zbožie a voz po kuse cez obe tiesňavy na chrbte, tam voz zložili, naložili, zapriahli kravy a išli ďalej k Považskej Teplej cestou-necestou.“

Dve naj...
Najužší kaňon na Slovensku – Manínska tiesňava
Najväčší skalný previs na Slovensku – Kostolecká tiesňava

Manínska tiesňava (117,63 ha)
Nachádza sa neďaleko Považskej Bystrice v pohorí Súľovské vrchy. Epigenetický prielom sa vytvoril zarezaním sa Manínskeho potoka, ktorý rozdelil Manínske bradlo na dve časti – Veľký a Malý Manín.