Každý rok v nej strávime takmer 3 000 hodín. Na nej záleží, ako si naše telo poleží i čo sa nám cez noc v hlave rozleží. Drevená posteľ, sídlo oddychu, lásky i rodisko vojen... Tých vankúšových.
Už náš prapraprapredok nespával na holej zemi, ale na zvieracej kožušine, lebo bola taká mäkkučká a príjemná po celodennej drine... Lenže od zeme ťahal chlad.
A tak si človek lôžko zvyšoval a zvyšoval, až zistil, že toľko kožušín, aby spal dostatočne vysoko nad zemou, nikdy nezíska. Keď sa raz pri love zahľadel na šabľozubého tigra, uvidel v jeho tele inšpiráciu. Kostru postele! Nahradil teda kožušiny drevenou kostrou so štyrmi nohami, navrch položil kožušinu... a prvý spálňový dizajnér bol na svete!
Pravda, také jednoduché to asi nebolo, lebo vyrobiť a zmontovať pevnú, odolnú a zároveň premiestniteľnú a ešte aj peknú posteľ je kumšt aj dnes. Zručnosť majstra stolára sa v minulosti hodnotila podľa toho, akú manželskú posteľ dokázal spraviť na objednávku. Pred dvesto rokmi boli manželské postele široké asi ako dnes širšie jednolôžko a obyčajné postele zase ako dnešná užšia manželská posteľ. Vždy však museli byť vyrobené z kvalitného, dobre vysušeného a špeciálne napusteného dreva, aby ani po rokoch manželského spolužitia nevŕzgali a nedal sa do nich červotoč. Dobrá posteľ často slúžila i vtedy, keď sa jej pôvodný majiteľ už dávno rozpadol na prach. Ako sladko sa aj dnes spí v takej posteli po prastarej mame!
Kovová len v mučiarni
Jedným z prvých predmetov, ktoré objaviteľ Tutanchamónovej hrobky Howard Carter uvidel, keď vstúpil do hrobky, bola drevená posteľ, patriaca mladému panovníkovi. Drevené lôžka panovníkov Egypta mali záhlavie postele zdobené hlavou leva a nohy postele mali tvar levích láb. Symbolizovali moc ich používateľov. Aj na posteliach chudobnejších vrstiev nájdeme zdobenie na nohách, ale len jednoduché žliabky. Vždy boli z dreva. Ako predchodcovia matracov sa na ne kládli slamníky, v ktorých sa slama vymieňala niekoľkokrát za rok. Neskôr si bohatší ľudia kupovali trvanlivé, takzvané konské matrace s výplňou z konskej srsti. Aby sa matrace nešmýkali a aby spáči v príliš divokých snoch nespadli z postele, vyrábali sa bočnice postelí také vysoké, že do nich bolo treba liezť po schodíkoch. Na uzavretom lôžku, navyše s dreveným baldachýnom nad hlavou sa oddychujúci mohli cítiť ako v truhle. Nuž čo, treba si zavčasu zvykať...
Skutočné postele vlastnili v stredoveku len najbohatší jedinci - ostatní spali na laviciach alebo truhliciach. Drevená posteľ ako základ vybavenia domácnosti musela mať aj v stredoveku a novoveku množstvo vyrezávaných ornamentov na čelách i na peľastiach, pevný podklad na konský matrac a mnohé špeciálne prvky, ktoré si dal majiteľ vyrobiť na mieru. Postele mávali často tajné zásuvky na peniaze. Spod lôžka Alžbety Báthoryčky vraj viedla drevená šachta do prepadliska, kde končili umučené dievčatá. Kráľ Ľudovít XIV. mal na mieru vyrobenú posteľ s vmontovaným nočníkom zo vzácneho santalového dreva, ktoré pohlcuje pachy. Bulharský exkráľ Ferdinand Coburg si dával servírovať raňajky do postele na špeciálne zabudovanom drevenom stolíku so žliabkom na odpadky. Posteľ z kovu by ste v minulosti mohli nájsť len v mučiarni...
Podľa feng šuej
Dnes je v móde minimalistický štýl a obchody i dizajnéri nám ponúkajú hladké, rovné, často kovové postele. Učenie feng šuej však jasne hovorí, že ak chceme pokojne spať a telo i duša si majú naozaj odpočinúť, v spálni nemá dominovať kovový prvok. Ak z dôvodov našej váhy uprednostníme kovovú posteľ, potom by mala mať zaoblené hrany a čelo by malo byť zdobené okrúhlymi ornamentmi. Takéto postele dnes ponúkajú takmer všetky nábytkárske firmy, ale viac ako dva-tri typy aj tak nejdú na odbyt. Staré drevené lôžko je stále in.
Na záver dobrá rada: Nefajčite v drevenej posteli! Popol, ktorý tu zostane, môže byť váš vlastný...
DÔLEŽITÁ FUNKCIA
O tom, aká dôležitá bola v histórii ľudstva drevená posteľ, vypovedá špeciálna funkcia úradníka v cárskom Rusku. Posteľničij bol v ruskom práve dvorský úradník, ktorý mal na starosti dokonalý stav postele kniežaťa (panovníka). Hoci bol jeho najbližším služobníkom, panovník si ho nevyberal zo šľachtických osôb, lebo tie nemali medzi prostým ľudom dostatočné kontakty. Posteľničij totiž nezodpovedal len za stav panovníkovej postele, ale aj za jej obsah, teda za dodávky mladých dám.
