Nebezpečné chrápanie
Pri apnoickom type sa uzatvoria horné dýchacie cesty a krv nemá dostatok kyslíka. Každý desiaty muž pri spánku na okamih nedýcha.
Približne 60 percent mužov a 40 percent žien na Slovensku chrápe. Pod chrápaním sa rozumie vibrovanie mäkších častí horných dýchacích ciest, ktoré sa rozkmitajú najmä vdychovaným, ale niekedy aj vydychovaným vzduchom. K chrápaniu dochádza pri ochabnutí stien, ich uvoľnení a niekedy aj pri „ohlasovaní“, že možno nejaký výrastok na ceste do priedušiek a pľúc prekáža.
Ohrozený život
Do najvyššej zo štyroch skupín chrápajúcich, ktorej pacienti sú ohrození na živote, by podľa odhadov mali patriť približne 3 percentá obyvateľstva v produktívnom veku. Ochorenie je známe pod názvom syndróm spánkového apnoe. Dochádza pri ňom nielen k postupnému uzatvoreniu mäkkých dýchacích ciest v hrdle, ale až k zastaveniu dýchania. Ide o chorobu najmä obéznych ľudí. Uzatvorenie horných dýchacích ciest však ohrozuje aj malé deti (syndróm náhleho úmrtia dojčiat).
Typické príznaky apnoe
Najskôr sa chrapot postupne pri každom nádychu znižuje a stišuje, až úplne ustane. Partner dotyčného alebo ten, ktorý s ním spí v jednej izbe, si možno povie, že konečne nastalo ticho. ,,Žiaľ, dotyčný človek práve v tých chvíľach možno nedýcha,“ upozorňujú pneumológovia. „Ostane tak povedzme dve minúty a zrazu tichom zaznie obrovský chrapot pri nádychu, mohutné nasatie vzduchu.“ Pacient so skutočne ťažkým apnoickým syndrómom niekedy nedýcha až 40 minút za hodinu. Také číslo odborníci získali, keď zrátali všetky úseky, medzi ktorými zvyšných 20 minút dýchal.
Nenasýtená krv
Prakticky to znamená, že počas spánku sa krv takto postihnutého človeka nasýtila kyslíkom len na 50 či 60 percent, pričom norma nasýtenia sa pohybuje nad 90 percent! Zákernosť apnoe je aj v tom, že pri prestávke a nedýchaní sa postupne spomaľuje tep jeho srdca a zrazu – pri prebúdzajúcej frekvencii – prudko vzrastie. Za pár sekúnd napríklad zo 40 na 90 i viac úderov za minútu. Pritom môže dôjsť k poruchám srdcového rytmu pacienta (fibriláciám komôr, predsiení a niekedy až k spomínanej smrti).
Denné mikrospánky
Keď človek prestane dýchať, klesne hladina kyslíka v jeho krvi. Poškodzujú sa citlivé orgány ako mozog, srdce, cievy, obličky, dochádza k narušeniu metabolizmu tukov, zrážaniu krvi, oslabujú sa pohlavné funkcie a podobne. Mozog to, samozrejme, registruje a kým vládze, upozorňuje telo, aby sa bránilo. Teda človeka vyburcuje k prudkému nádychu a obnove chrapotu. ,,Ten sa však väčšinou neprebudí, ale pokračuje v povrchnom spánku,“ dopĺňajú odborníci. ,,Ráno však po prebudení býva podobne unavený, ako keby ním v noci každú chvíľu niekto triasol, prebúdzal ho a potom ho nechal spať. A cez deň zaspáva pri akejkoľvek príležitosti. Výsledkom potom môžu byť napríklad dopravné nehody v dôsledku mikrospánku.“ Problémy chrápania liečia špecialisti v spánkových laboratóriách. Na Slovensku pracuje sedem takýchto zariadení.
