Známi slovenskí herci spomínajú na zosnulého kolegu Michala Dočolomanského so smútkom v srdci. "Poznali sme sa veľmi dlho, veľa sme spolu aj hrali, tak v divadle ako v televízii. Čo mám povedať... Mišo bol úžasný človek a obrovský talent. Keby žil v Hollywoode, má už niekoľko Oscarov. Neviem, či sa niekedy s touto stratou vyrovnám," povedala pre agentúru SITA Kamila Magálová.
S Dočolomanským si zahrala aj v divadelnom predstavení Slečna Júlia, ktoré režisér Ľubomír Vajdička neskôr nakrútil ako televíznu divadelnú inscenáciu. "Pre mňa je to šok," uviedol prekvapený Vajdička o smrti svojho hereckého kolegu. Dočolomanský podľahol rakovine pľúc včera predpoludním na Klinike pneumológie a ftizeológie Fakultnej nemocnice s poliklinikou (FNsP) v bratislavskom Ružinove.
"Je to herec, ktorý je nenahraditeľný. Ja viem, že sa hovorí, že všetci sú nahraditeľní, ale nie je to tak. Mišo bol predstaviteľ úžasných úloh. Bol to kultový herec, je mi za ním smutno," zdôraznila Zdena Studenková jedinečnosť herca, ktorého publikum pozná predovšetkým ako Jánošíka z muzikálu Na skle maľované.
Zastupujúci šéf činohry SND Juraj Slezáček pripomenul, že v poslednom období odišlo do hereckého neba veľa hereckých osobností. Po Vilme Jamnickej a Františkovi Zvaríkovi je teraz stratou pre herectvo Michal Dočolomanský. "Je to jedna z najväčších strát pre slovenské divadlo, ako aj pre celé Slovensko. Keď si spomínam na spoluprácu s ním, je mi smutno," povedal Jozef Vajda, ktorý si spolu s ním zahral napríklad v televíznom filme Puto najsilnejšie (1990).
Michal Dočolomanský zomrel včera predpoludním vo veku 66 rokov. Príčinou smrti bola rakovina pľúc, ktorú mu lekári diagnostikovali v januári tohto roku.
Herec Michal Dočolomanský sa narodil 25. marca 1942 v obci Niedzica (Nedeca) v dnešnom Poľsku. Na konci druhej svetovej vojny sa dvanásťčlenná rodina na čele s učiteľom Rudolfom Dočolomanským a matkou Florianou rumunského pôvodu presťahovala do Svätého Jura. Tu trinásťročnému Michalovi učaroval svet javiska. V ochotníckom divadle si zahral prvú hlavnú úlohu v Andersenovej rozprávke Snehová kráľovná. Poslednou hrou, v ktorej účinkoval ako svätojurský ochotník, bol Geľo Sebechlebský. Napriek tomu, že sa vyučil za automechanika, vrátil sa späť k herectvu a Vysokú školu múzických umení v Bratislave absolvoval s červeným diplomom v roku 1964. Od augusta toho istého roku bol členom činohry Slovenského národného divadla.
Nezabudnuteľné sú jeho postavy v Dostojevského Bratoch Karamazovovcoch, Ibsenovej dráme Peer Gynt, Strindbergovej Slečne Júlii alebo muzikáli Neila Simona Pozor na Leona. Divákom učaroval aj ako Mortimer v komédii Brooklynská noc a v mnohých ďalších. V roku 1974 ho režisér Karol Zachar obsadil do úlohy Jánošíka v slávnom muzikáli Ernesta Brylla a Katerzyny Gärtnerovej Na skle maľované. V roku 1999 bola už 555. repríza a Dočolomanský bol jedným z troch hercov z pôvodného obsadenia. Jeho nahovorenie všetkých postáv v slovenskom znení poľského večerníčka Macko Uško zaznamenalo priaznivý ohlas u detského publika.
Do nakrúcania filmov sa pustil na začiatku 60. rokov. Zahral si v televíznom poviedkovom filme Tvár v okne (1963), po boku Juraja Kukuru v televíznej dráme podľa baladickej novely Margity Figuli Tri gaštanové kone (1966). V sedemdesiatych a osemdesiatych rokoch patril k najžiadanejším slovenským hercom. V tomto období účinkoval napríklad vo filmoch Medená veža (1970), Stratená dolina (1976), inscenácii Bačova žena (1972), ale aj v dobrodružno-historickom seriáli Adam Šangala (1972). Veľký úspech mu priniesli aj televízny film podľa románu Františka Hečka Červené víno (1976), komediálny triptych Sváko Ragan (1976) a rola neporaziteľného súkromného detektíva Nicka Cartera v krimi komédii Adéla ještě nevečeřela (1977). V roku 1981 sa objavil v rozprávke Plavčík a Vratko, komédii Tajemství hradu v Karpatech a dobrodružnej dráme Noční jazdci. Zahral si aj v Jakubiskovej Tisícročnej včele (1983) a šesťdielnom televíznom filme na motívy historického románu Hany Zelinovej Alžbetin dvor (1986). Ostatných desať rokov 20. storočia účinkoval napríklad vo filmoch Corpus delicti (1991) či Domovníkov syn (1993). V roku 1997 dostal úlohu v úspešnom českom komediálnom seriáli Četnické humoresky a o rok neskôr aj v slovenskom seriáli Horská služba. V roku 2002 účinkoval v ďalšom českom filme Perníková věž. V poslednom období ho mohli diváci v činohre SND vidieť v Goldoniho Čerticiach, Feydeauvom Chrobákovi v hlave a Shakespearovom Hamletovi.
V roku 1982 dostal titul zaslúžilý umelec. V roku 2007 ho na návrh Vlády Slovenskej republiky prezident Ivan Gašparovič ocenil Radom Ľudovíta Štúra I. triedy - za mimoriadne zásluhy v oblasti politiky, rozvoja Slovenska a za mimoriadne významné šírenie dobrého mena v zahraničí. V tom istom roku získal cenu Literárneho fondu za celoživotnú tvorbu.
Spracované podľa: www.csfd.cz, www.osobnosti.sk
Hereckí kolegovia smútia za Michalom Dočolomanským
